07/06/2025
Okwu nke onye isi ala, General Innocent N. Orji, GCSB, onye isi obodo BPG na onye isi ndị agha nke steeti Biafra na emume ncheta afọ nke anọ nke ụbọchị ncheta ndị agha Biafra 2025.
Ụbọchị: ORIE, FRIDAY 30 Mee 2025.
Ụmụ amaala m hụrụ n’anya (n’ụlọ na mba ọzọ) na ndị bi na steeti Biafra;
Onye-Nwe-Ọha; Ndị isi ala, ndị isi obodo, ndị ndu na ndị ọchịchị nke mba mba ụwa,
Ndị nnọchi anya UN, ndị nnọchi anya mba ofesi, ndị nnọchi anya mba ndị ọzọ na ndị nnọchi anya mba ụwa;
Ọmụmụ ihe, ndị nchọpụta, ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme na ndị ntorobịa;
Ụmụ amaala gburugburu ụwa;
Ụlọ ọrụ mgbasa ozi;
Ụmụnwaanyị na ndị nwoke,
Ahụrụla usoro iwu niile,
Nnọọ na ekele gị maka isonyere anyị, ndị mmadụ na gọọmentị steeti Biafra taa, Orie, Fraịde 30 Mee 2025 maka ncheta afọ nke anọ nke ụbọchị ncheta ndị agha Biafra.
Kwa afọ n’ụbọchị taa, ndị ọchịchị Biafra Provincial-BPG [Gọọmenti steeti Biafra] na-echeta ma sọpụrụ ndị d**e anyị na ndị d**e nke agha obodo Nigeria/Biafra nke 30 May 1967-January 1970 bụ nke kwụsịrị na mgbukpọ Biafra.
Na kwa onye ọ bụla na-alụ ọgụ maka nnwere onwe Biafra, ndị nwụrụ anwụ na ndị dị ndụ maka okwukwe ha, nkwụsi ike na ịhụ mba n’anya maka ịlanarị ọgbọ anyị ugbu a na ndị na-abịa.
Kamgbe e kwuputara Independent Republic of Biafra na 30 May 1967 n’Enugwu ka ndị Eastern Consultative Assembly (ECA) nyere ikike na nhọpụta onye nchịkwa nke Eastern Nigeria, Lt.-Col. Dim Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu dika onye isi ala nke mbu na onye isi ndi agha nke steeti Biafra.
Ndi mmadu na Gọọmenti Biafra agbaala mbọ iji nweta na ịkwado ikike anyị nwere maka ikpebiri onwe anyị, ọbụbụeze mba, nnwere onwe na oke ala.
Mwakpo ngwa agha, mwakpo ogbunigwe na ogbunigwe nke ikuku nke steeti Biafra bụ nke malitere kemgbe 1967 site n’aka gọọmenti etiti ndị agha Naịjirịa nke Ọchịagha (rtd) Yakubu Gowon na-edu na-aga n’ihu ruo taa ọbụna n’okpuru ntụziaka onyeisiala Bola Ahmed Tinubu aka Jagaban.
Mana anyị, ndị mmadụ na ọchịchị nke steeti Biafra anọgideghị na-ada mbà maka ịlanarị ọgbọ anyị ugbu a na ndị na-abịa.
Nnukwu ọdịda nke ihe karịrị afọ iri ise nke gọọmentị Federal Republic of Nigeria mejuputa atumatu Mweghachi, Nrụgharị na Ndozigharị,
n’ihi na ndị bi na mpaghara ọwụwa anyanwụ nke a manyere ịlaghachi na Nigeria mgbe agha obodo Nigeria/Biafra nke 1967-1970 emebeghị ka anyị, ụmụ amaala Biafra, ịzụlite onwe anyị na ala nna anyị.
Ọnweghịkwa ịweghara na ịchụpụ akaụntụ akụ na ihe onwunwe nke ndị Biafra nwere site na Abandoned Properties Act nke Septemba 28th 1979 nke gọọmenti etiti ndị agha Naịjirịa nyere iwu kwụsịrị ịdị ukwuu nke ụmụafọ Biafra.
Ihe onyonyo nke ụmụaka Biafra na-eri nri na-agụsi agụụ ike bụ nke jupụtara na mgbasa ozi mba ụwa na-ekwupụta mgbukpọ e gburu ndị Biafra sitere na 1967-1970,
bụ ihe ncheta na-agaghị echefu echefu ma bụrụkwa ihe na-akwalite ndị agha e weghachiri eweghachi nke steeti Biafra bụ ndị nchekwa mba Biafra -BNG,
na a gaghị ekwe ka mpụ dị otú ahụ maka mpụ megide mmadụ mere ọzọ ruo ọgbọ anyị dị ugbu a na na-abịa.
Ọbụna ndị lanarịrị Mgbukpọ Biafra nke 1967-1970 na ụmụaka Biafra a chụpụrụ ejiri ike weghachi ya site na Gabon na Ivory Coast site na 1970-1971 site n’aka gọọmenti etiti Naijiria na mmekorita ya na United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR),
anọgidewokwa na-egosiputa àgwà okike anyị iji tụgharịa amụghị amụ, n’ala nna anyị na akụkụ ndị ọzọ nke ụwa,
na ọ dị oke mkpa iji ohere nke eziokwu ahụ nweta ma kwado nnwere onwe, uto na mmepe,
nke 31 Provinces gụnyere National Provincial Capital [NPC] -Letu Edda nke Steeti Biafra.
Agaghị akwado akwụkwọ ndekọ mba ụwa nke mgbukpọ ụwa ma ọ bụrụ na etinyeghị ya, nnabata, nkwụghachi ụgwọ na nkwụghachi nke Mgbukpọ Biafra nke 1967-1970.
Mkpughe mgbasa ozi ọha nke onye France bụ Dọkịta Bernard Koucher (onye nchoputa Dọkịta na-enweghị Borders) bụ onye hụrụ oke ọnụ ọgụgụ ụmụaka Biafra na-agụ agụụ n’ihi mmachi nke mpaghara Biafra,
na kwa ndị agha Naịjirịa na-ebuso ndị ọrụ afọ ofufo ahụike na ndị nkịtị ọgụ n’oge agha obodo Nigeria/Biafra nke 1967-1970,
nke katọrọ omume mgbagwoju anya nke gọọmentị na-achị Naijiria na Kọmitii International nke Red Cross (ICRC) ekwesịghị ịbụ nke a ga-ewere dị ka ihe efu.
Ọ bụ nkata zuru ụwa ọnụ egosipụtara megide ụmụ amaala Biafra nke United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) nke onye isi kọmishọna ukwu Prince Sadruddin Aga Khan duziri na 9 Nọvemba 1967,
mgbe nzukọ nzuzo na ndị nnọchi anya Gọọmenti Biafra jụrụ inye nchebe ma ọ bụ enyemaka nye ndị a chụpụrụ na Biafra n’oge agha obodo dịka otu mba ụwa nyere iwu.
Mana otu onye isi kọmịshọna ahụ Prince Sadruddin Aga Khan ka mgbuchapụ na agụụ gụchara ndị Biafra sitere na 1967-1970,
ji obi ya niile kwado ma gbakọọ aka na gọọmentị etiti ndị agha Naijiria ịmanye gọọmentị Ivory Coast na Gabon n’otu n’otu,
ịhapụ ọrụ enyemaka ha maka ụmụntakịrị Biafra na-esoghị ha bụ ndị a chụpụrụ n’obodo ha ma bughachi ha n’aka gọọmentị etiti nke Federal Republic of Nigeria.
Ọ bụ eziokwu na Mgbukpọ Biafra nke 1967-1970 butere mmepe nke usoro ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa maka obere ọrịa pox,
bụ nke Òtù Ahụ Ike Ụwa nke United Nations mesịrị nakwere n’ụwa nile,
ma butela n’isi mmalite na ọnụ ahịa nkwụsị nke obere mbufe pox na West Africa na ebe ndị ọzọ.
Ọ bụ eziokwu na-enweghị mgbagha na agha obodo Nigeria/Biafra nke 1967-1970 malitere maka mba ụwa
otu esi enye ma hazie enyemaka na enyemaka ndị ihe mberede siri ike ma ọ bụ esemokwu metụtara.
Ọ bụ na oge erubeghị ka mmemme nchekwa udo nke United Nations hibere n’ihi agha obodo Nigeria/Biafra nke 1967-1970 ga-arụ ọrụ nke ọma na mpaghara esemokwu na mpaghara steeti Biafra?
Biafra Provincial Gọọmenti-BPG [Gọọmenti steeti Biafra] na-ekwughachi maka ịkwụsị ụma kpachaara anya na-akpa nkata nke mba ụwa,
ma were ngwa ngwa bido ngwa ngwa ikpe gbasara iwu gbasara nyocha gọọmentị na-achị Naijiria na ndị na-ahụ maka steeti ya maka mpụ megide mmadụ na mpụ agha,
n’okpuru isiokwu 7 na 8 nke Rome Statue nke International Criminal Court (ICC) maka ikere òkè ha na Mgbukpọ Biafra nke 1967-1970
na ọtụtụ ogbugbu e mere megide ndị na-akwadoghị ngwa ọgụ na ndị na-enweghị ihe nchebe na ndị òtù MASSOB, Biafra-Zionists, IPOB, MASSOB-BIM na ndị ọzọ na-akwado Biafra n’oge ngosi udo obodo site na 2003 ruo taa.
Oge eruola maka ịza ajụjụ maka ndị na-ahụ maka iyi egwu na ikpochapụ ịdị adị nke ndị mmadụ na ọchịchị nke steeti Biafra.
Nkwupụta sitere na akụkọ ndụ ya ewepụtara n’oge na-adịbeghị anya – “A Journey in Service” nke General (rtd) Ibrahim Badamasi Babangida (IBB), onye isi ala nke asatọ na onye ọchịagha nke ndị agha na-achị Federal Republic of Nigeria site na 1985 ruo 1993,
na onye na-agbasi mbọ ike na Mgbukpọ Biafra nke 1967-1970 zuru oke n’igopụta ndị Igbo-Biafra,
ka IBB memoir kpugheere ebubo ụgha na obi ọjọọ megide ndị nna nna anyị maka ịkpa nkata nke ọchịchị ndị agha Naịjirịa na 15 Jenụwarị 1966
na-akpalite ogbugbu dị egwu na mkpochapụ agbụrụ nke ma ndị agha na ndị nkịtị sitere Biafra na mpaghara dị iche iche nke Northern Nigeria na 29 Septemba 1966,
na enweghị ike ọchịchị nke Yakubu Gowon na-edu ichekwa ma ọ bụ kwe nkwa nchekwa nke ndụ na ihe onwunwe anyị,
na-ahapụ ọchịchị ndị agha n’oge ahụ nke mpaghara Ọwụwa Anyanwụ Nigeria na-enweghị ihe ọzọ ma ọ bụghị ikwupụta nnwere onwe Biafra na 30 May 1967.
Ọ bụ ihe ịtụnanya na Lt.-Gen.(rtd) Theophilus Yakubu Danjuma, onye ọzọ so na mpụ megidere mmadụ, mgbukpọ, agụụ na mgbochi nke ndị Biafra ndị ikom, ndị inyom na ụmụaka na 30 May 1967 – January 1970,
ugbu a na-akpọku ndị obodo ya bụ Takum na Taraba State nke Nigeria ka ha bulie ngwa agha iji chebe onwe ha megide ndị na-eyi ọha egwu Fulani na-achị ehi,
ma nke mbụ, T.Y. Danjuma ga-arịọrịrị mgbaghara ma kwụọ ndị mmadụ na ọchịchị steeti Biafra ma ọ bụghị ya, ọ gaghị ahụ udo n’ala nna ya.
Ọ na-ewute ụmụ amaala Biafra na-enweghị ngwa ọgụ na enweghị nchekwa a na-egbu ma na-emebi iwu na-aga n’ihu, na-ejide onwe ya ma jide ya, na-amanye ndị ntorobịa na-apụ n’anya, ndị inyom dina na ndị ọrụ ugbo na-egbu,
Nbibi akụ na ụba steeti Nigeria na-akwado na ịchụpụ n’ụzọ iwu na-akwadoghị megide ụmụ amaala Biafra na mpaghara ọdịda anyanwụ (Yoruba) na ugwu (Hausa/Fulani) nke Nigeria,
A na-awakpo ala ubi, obodo na obodo dị na mpaghara Biafra site n’aka ndị Fulani na-achị ehi na ndị agha na-eyi ọha egwu nke Nigeria.
Ka ọ dị ugbu a, ndị gọvanọ na-achị achị na mpaghara ọwụwa anyanwụ Naịjirịa (nke bụzi steeti Biafra ugbu a) ejirila ịdị uchu na-aga n’ihu n’ihu ọha na egwu ịgba ohu uche,
dịka ha bidoro mkpọsa maka ịzọ ọkwa onyeisiala Bola Ahmed Tinubu aka Jagaban n’afọ 2027
ọbụna dị ka ndị mmadụ na ala ndị ha chere na ha na-achị na-agbapụta ọbara n’akwụsịghị akwụsị, na-achọ udo na ikpe ziri ezi.
Aka na-achị Anambra steeti bụ Ọkammụta Chukwuma Soludo bụ onye na-edu ndị na-ere ahịa ọnwụ na-alụso ndị Biafra ọgụ,
kwesịrị ịghọta na ike na-adịru nwa oge na ọ ga-emecha kwupụta n’ihu ọha ma na-achọ mgbaghara
dịka onye otu ya na onye na-aṅụ ọbara mmadụ n’ime onye aka na-achị Imo steeti bụ Sinetọ Hope Uzodinma.
Ọ bụ ihe na-ewute karịa na otu onye a sị na ọ bụ okenye dị afọ iri asaa na isii, Prince Arthur Eze nke Ukpo dị na Dunukofia district, Awka Province nke steeti Biafra,
ọbụna mgbe ahụmahụ ya na Biafra mgbukpọ nke 1967-1970 kwadoro na ọ bụ akara nke ịgba ohu uche na ịkwa iko ndọrọ ndọrọ ọchịchị,
o doro anya na ọ naghị eche banyere ọnọdụ na ugwu ndị Igbo-Biafra n’ihi agụụ ego na ndọrọ ndọrọ ọchịchị.
Prince Arthur Eze’s akọwa nke occupying Nigeria President Bola Ahmed Tinubu aka Jagaban dị ka “Onyinye Chineke nyere Nigeria”
ọbụlagodi mgbe ọ gbachara ọkwa ọha na-eduhie eduhie gara aga na onye bụbu onyeisiala Muhammadu Buhari ga-akwado ma nyefee onye isi ala Igbo ka ọ gachara afọ asatọ
bụ naanị ma nkwenye nke àgwà ohu Arthur Eze na corridor nke ike ọchịchị n’ime ikike nke Federal Republic of Nigeria kemgbe ọchịchị ndị agha nke General (rtd) Ibrahim Badamasi Banbangida (IBB).
Ndị Biafra kwesịrị ịma na Prince Arthur Eze na-agba izu na-achị Nigeria President Bola Ahmed Tinubu aka Jagaban
na ntinye iwu na-akwadoghị iwu nke ọnọdụ mberede na nkwusioru nke ndị isi na ndị omebe iwu na steeti Rivers kwụsịrị
maka isi ebumnuche izu ohi akụ ndị sitere n’okike – Mmanụ Crude dị na mpaghara oke osimiri nke steeti Biafra site n’aka ụlọ ọrụ ya Atlas Oranto Petroleum.
Ndị dị ka Arthur Eze ekwesịghị ka e were ya kpọrọ ihe ma ọ bụ tụkwasị ya obi ka ha na-anọchi anya ọchịchọ ziri ezi nke ndị Igbo-Biafra
n’ihi na omume ya na okwu ya bụ ihe mkparị na mbọ ndị d**e na ndị d**e Biafra, n’oge gara aga na ugbu a,
dịka ọ ahọrọla ikpuchi anya maka ogbugbu a na-egbu ndị Igbo-Biafra na njide n’ụzọ iwu na-akwadoghị nke a tụrụ ndị mkpọrọ Biafra bụ onye ndu IPOB, Mazi Nnamdi Kanu.
Gọọmenti etiti Naịjirịa gbaghaara ndị akpọrọ ndị Boko Haram chegharịrị
na ntinye ha na ndị agha nke Federal Republic of Nigeria
bụ ihe ziri ezi maka igbu ọchụ na-ezighi ezi, enweghị nchekwa, ịtọrọ mmadụ, ndị oji egbe amaghi ama na omume rụrụ arụ ndị ọzọ na-eme na mpaghara esemokwu nke steeti Biafra na e kwesịghị iji gwurie egwu.
Mgbe ndị Boko Haram, ISWAP, ndị Fulani na-achị ehi na ndị otu ndị ọzọ na-eme ihe ike sitere na mpaghara ugwu Nigeria
na-agbaghara, gbanwee ma banyeghachi n’ime ọha mmadụ;
Ndị Biafra na-ejighi ngwa ọgụ na enweghị nchekwa na-efegharị ọkọlọtọ, na-abụ abụ na-ekpekwa ekpere
a gbagburu ka o gbuo, merụọ ahụ, jide, ejidere ya na ebubo iwu na-akwadoghị maka iyi ọha egwu, ịgba ọchịchị mgba okpuru na mpụ aghụghọ.
Nke ahụ abụghịzi ihe a na-anabata ma na-ajụ kpamkpam, site n’aka ndị mmadụ na gọọmentị nke steeti Biafra.
Dị ka anyị na-ekwu mgbe niile, a tọhapụrụ ndị mkpọrọ niile nke akọ na uche, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị agha sitere na Biafra ozugbo
dị mkpa maka ịzenarị ọgba aghara dị egwu na mpaghara West Africa Sahel,
na nke ahụ gụnyere Mazi Nnamdi Kanu (Onye isi IPOB), Mazị Akwu Ara, Mazị Victor Iroha (Onye nta akụkọ) na ndị ọzọ.
Mba ụwa na kọmitii, otu, ụlọ ọrụ na ụlọ ọrụ dị mkpa
kwesịrị ka ọ dị ngwa, chegharịa omume ha n’oge agha Naijiria/Biafra nke 1967-1970 ruo ugbu a ma bụrụkwa eziokwu karịa n’ịsọpụrụ na nrube isi
ikike nke ndị Biafra dịka ndị amaala, mpaghara na mba ụwa, iwu, usoro, usoro, mkpebi na mkpebi nke gụnyere
the Biafra Charter, UN Charter, United Nations Declaration on the Rights of Indigenous Peoples (UNDRIP), African Charter on Human and Peoples Rights, Universal Declaration of Human Rights (UDHR), the Revised ECOWAS Treaty,
the International Covenant on Civil and Political Rights, the International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights, the Optional Protocol to the Covenant on Civil and Political Rights,
the Convention on the Elimination on all Forms of Racial Discrimination, Geneva Conventions on the Protection of Victims of War and its Protocols as well as customary rules of humanitarian law applicable in armed conflict,
Declaration on the Right and Responsibility of Individuals, Groups and Organs of Society to Promote and Protect Universally Recognized Human Rights and Fundamental Freedoms, Rome Statute of the International Criminal Court,
the International Decades for the Eradication of Colonialism, the Declaration on the Granting of Independence to Colonial Countries and Peoples,
Conference on Security and Co-operation in Europe – Helsinki 1975, Vienna Declaration and Programme of Action,
the Declaration on the Principles of International Law Concerning Friendly Relations and Cooperation Among States, Montevideo Convention on the Rights and Duties of States, et cetera.
Biafra Supreme Military Council of Administration -BSMCA na-ahụ maka mpaghara 31 gụnyere National Provincial Capital [NPC] -Letu Edda nke Steeti Biafra
na-aga n’ihu na-ejikọta Biafra Military-Civil converge mmemme mmepe ogologo oge na mpaghara
nke ọrụ ugbo, mmiri, ụlọ, ahụike obodo, agụmakwụkwọ, obere ego, nchekwa onwe na ụlọ udo.
Anyị bu n’obi ime ka ikike ụmụ amaala na ndị bi na steeti Biafra sikwuo ike
iji chịkwaa mmepe nke onwe ha, ka ha nwee ike igbo mkpa ha bụ isi na ibi ndụ n’ụzọ nkwanye ùgwù.
I, General Innocent N. Orji, GCSB, Onye isi ala BPG na ọchịagha nke ndị agha nke steeti Biafra
n’aha Biafra Supreme Military Council of Administration -BSMCA jụrụ kpam kpam atụmatụ maka ịgbanwe aha ụbọchị ncheta ndị agha Biafra kwa afọ nke May 30 ka ọ bụrụ “Ụbọchị Ndị d**e Igbo”,
dị ka atụmatụ ọjọọ dị otú ahụ bụ ihe nlelị nye ndị ikwu anyị na-abụghị ndị Igbo
mana ka bụ ụmụ amaala nke mebere mpaghara steeti Biafra
ma lụọ ọgụ ma na-aga n’ihu na-agbachitere ikike ụmụ amaala anyị nwere ịchị onwe anyị kemgbe 1967 ruo taa.
K**a ndị na-akwado atụmatụ ọjọọ nke ụbọchị ndị d**e Igbo maka May 30 kwesịrị itinye ume ha n’inweta otu ihu n’otu maka mmegharị mmekọrịta ha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị
karịa ọnọdụ ha ugbu a nke ọtụtụ ngalaba na-ebute nkewa na ọgbaghara nye ndị Igbo-Biafra.
Ọzọkwa oku a sị na ọ bụ ndị na-agba mbọ nnwere onwe maka isonye na ndị Igbo-Biafra na ntuliaka 2027
Gọọmenti Federal Republic of Nigeria haziri na mpaghara mpaghara ọwụwa anyanwụ Nigeria (nke bụzi steeti Biafra ugbu a)
na-eduhie eduhie na ngosipụta nke mgbagwoju anya ha na ụzọ nke nnwere onwe
a na-adụ ọdụ ka ha gbahapụ n’ihu ọha ma kwụsị iji ọsụsọ na ọbara ndị d**e anyị na-eme ka akpa ha baa ọgaranya ma ọ bụ na ha ga-enweta nsonaazụ karịrị nke mmadụ.
Ọ dị mkpa iji oge a iji kelee na ịkwado Onye isi oche nke Patriotic Movement for Safeguard & Restoration / Onye isi ala Burkina Faso,
Onye isi ala Captain Ibrahim Traore, maka echiche mgbanwe ya na atụmatụ ya
nke na-efe efe ndị mmadụ na gọọmentị steeti Biafra maka inye nnwere onwe, uto na mmepe anyị.
Ezigbo enyi na enyi m hụrụ n’anya na mpaghara West Africa Sahel
Onye isi ala Captain Ibrahim Traore, ka obi sie gị ike na mpaghara RCR nke gọọmentị Biafra Provincial GPG [Gọọmenti steeti Biafra] na-achị
bụ ụlọ ọzọ maka gị na ndị Burkina Faso,
Anyi, ndi mmadu na ndi ochichi nke steeti Biafra di njikere iguzo n’otu n’otu n’otu n’otu n’etiti gi na obodo gi n’ichekwa ichoro Afrika anyi n’iwepu ịkpa ókè agbụrụ na irigbu ihe onwunwe anyi site n’aka ndi mba ozo.
N’ime emume, anyị, ndị mmadụ na gọọmentị steeti Biafra agaghị echefu ndị agha ndị mmadụ nke May 30 May 1967 – Jenụwarị 1970
onye lụsoro mgbọ ogbunigwe na ogbunigwe nke ikuku agha na mpaghara Biafra nke Ogoja, Obudu, Garkem, Nsukka, Enugu, Opobo, Asaba, Onitsha,
Sapele, Ughelli, Calabar, Ideh, Uli, Adani, Awka, Abagana, Oron, Uyo, Eket, Obio-Akpor, Afam-Obigbo, Okirika,
Igwuruta, Awarra, Asa, Aba, Owerri, Uzuoakoli, Umuakpo, Amaeke, Umuahia, Oguta, Arochukwu na ebe ndi ozo.
Anyị na-echeta ma kelee àjà nke Lt.-Col. Dim Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu, Maj.-Gen. Philip Effiong, Secretary Ntieyong Udo Akpan, Hon. Sir Louis Mbanefo,
Maj. Kaduna Nzeogwu, Maj. Timothy Onwatuegwu, Maj. Humphery Chukwuka, Maj. Albert Okoronkwo, Col. Henry Igbogba, Hon. Philip Allele,
Hon. Sam Agbani, Col. Alexander Madiebo, Col. Conrad Nwanwo, Col. Mike Ivenso, Col. Assem Nsudoh, Lt.-Col. Joseph Achuzie,
Maj. Ogbonnaya Orji, Lt.-Col. David Okafor, Col. Festus Akaghara, Col. Christian Ude, Maj. Jonathan Uchendu, Col. Simon Uwakwe, Lt.-Col. Ifeanyi Aniabo,
Col. Ogbugo Kalu, Col. Azuka Asoya, Sgt. Paul Dickson, Mazi Okoko Dem, Capt. Okechukwu Joseph Chibuogu.
Ọzọkwa Capt. Osita Ebenezer, Sgt. Okwudiri Chibuike, Capt. John Nwoye, Capt. Onyekachi Okoto,
Eze-Ji Sampson Madukwe Ezeh, Hon. Chief Lazarus O. Nnachi, Late Pa Ukpai Nnachi Eze, Hon. Elder Paul Igwe,
Prof. Chinua Achebe, Hon. Christopher Okigbo, Hon. Chieka Ifemesia, Hon.Ikenna Nzimiro, Hon. Justice A. N. Aniagolu, Hon.Dr. Ifegwu Eke,
Hon. Eyo Bassey Ndem, Hon. Emmanuel Obiechina, Hon. Gordian Ezekwe, Hon. Benjamin Chukwuka Nwosu, Hon. W***y Achukwe, Col. Ejike Obumneme Aghanya,
Hon. Dr. Ukwu I. Ukwu, Hon. Dr. Oyolu, Major Okoye, Hon M. T. Mbu, Col. David Ogunewe,
Echefula, Hon. Chude Soky, Hon. Godwin Ezeilo, Capt. Njeze, Brig. Hillary Njoku, Hon. Winifred Anuku,
Chief Frank Opigo, Mazi Akanu Ibiam, Mazi Sam Mbakwe, Mazi Michael Okpara,
Hon. John Brown (Poland), Hon. Carl Gustaf von Rosen (Sweden), Hon. Taffy Williams (Wales), Hon. Rolf Steiner (German), Hon. Bruce Mayrock nke Mahadum Colombia nke America,
Hon. Jean-Paul Sartre (France), Hon. François Mauriac (France), Hon. John Lennon (London), Hon. Joan Baez na Hon. Jimi Hendrix(onye mere ihe nkiri enyemaka Biafra na Manhattan, USA).
Anyị na-echetakwa ma nwee ekele maka nkwado na mbọ nke Gabon, Cote D’Ivoire, Haiti, Zambia, Tanzania,
Enyemaka Nzukọ-nsọ, Ndị Nna Mụọ Nsọ nke Ireland, Caristas International, Ọrụ Enyemaka Katọlik U.S, Kọmitii International nke Red Cross, Ndị dọkịta na-enweghị oke.
na ndị ọzọ nyere aka n’ịchekwa ndụ ndị Biafra n’oge agha obodo Nigeria/Biafra nke 1967-1970.
Otuto kwesịrị ekwesị maka ọkwa na faịlụ nke Biafra National Guard-BNG
nke gụnyere ndị agha Biafra Army [BA], Biafra Air-force [BAF], Biafra Navy[BN] na Biafra Detective Force[BDF]
n’ihi na ha na-achụ àjà na na-erube isi na ụkpụrụ omume nke onwe na-arụ ọrụ na ọrụ ha.
Ekelere ndị otu Biafra Civilian corps/Honorables maka ntinye onwe ha n’achọghị ọdịmma onwe ha ka anyị na-aga n’ihu.
mkparịta ụka zuru oke, nnabata na nsonye nke steeti Biafra dị ka mba 194th nke United Nations (UN) na mba 56 nke kọntinent Africa (AU).
Umu Biafra ndi oma n’ulo na mba ofesi, obodo Biafra bu ala nna anyi, anyi ga emeri n’ezie n’ihi mgbalị ndi nna nna anyi agaghi adi n’efu.
Daalụ na Chukwu gozie anyị niile.
Chukwu gozie ala Biafra nke bu eze!
Chukwu gozie ọchịchị Biafra -BPG!!
Chukwu gozie ndi nche mba Biafra -BNG!!!
mbinye aka:
General INNOCENT N. ORJI, GCSB,
Onye isi ala BPG na onye isi ndị agha nke steeti Biafra.
ORIE, 30 Mee 2025.