26/11/2025
UZNANIE PÁROV ROVNAKÉHO POHLAVIA NIE JE JEDNODUCHÁ OTÁZKA A MYSLÍME SI, ŽE SA NÁS NETÝKA?
Prečo by nás vôbec mala zaujímať problematika práv homos*xuálnych párov alebo iných párov, ľudí? Veď je to ich vec, život, majetok, peniaze, atď....potiaľ by to bolo všetko v poriadku a v zásade sa s tým dá súhlasiť. Stojí mi za to sa na to celé pozrieť hlbšie, aby som sám sebe zodpovedal ako chápať celú túto problematiku.
EÚ bola vytvorená pre mier, prosperitu a integráciu, nie pre „vnucovanie“ kultúrnych, morálnych či ideologických princípov.
Karl-Heinz Ladeur (Nemecko, profesor ústavného práva): Rozhodnutia CJEU zasahujú do vnútroštátnych právomocí členských štátov a porušujú princíp subsidiarity – štát by mal rozhodovať o kultúrnych a morálnych otázkach sám.
Helen Roy (UK, právnička, špecialistka na rodinné právo): Takéto rozhodnutia vytvárajú právnu neistotu, obchádzajú vnútroštátne zákony a tvoria precedens pre budúce rozšírenie práv menšín....tak prečo a kde nastáva problém?
Adopcia detí
• Možný dopad: deti vyrastajú v rodinách, ktoré nezodpovedajú tradičnému modelu matka + otec, čo je vnímané ako kontroverzné.
Podľa dostupných vedeckých štúdií (USA, Kanada, Holandsko, UK, Severské krajiny) nie sú deti vychovávané rovnakopohlavnými pármi negatívne ovplyvnené — výsledky detí sú porovnateľné.
To je dnes oficiálna pozícia väčšiny odborných asociácií. ALE.
Tieto závery stoja na:
-extrémne malých vzorkách,veľmi špecifických rodinách (silne motivované, stabilné, nadpriemerne vzdelané),takmer nulových dlhodobých štúdiách cez 18–25 rokov,politickom tlaku, aby výskum potvrdil rovnosť modelov,selekcii dát a metodologických problémoch, ktoré vedci sami priznávajú
Čiže vedecký konsenzus NIE JE taký pevný, ako sa verejne komunikuje. Dlhodobé štúdie neexistujú. Vedci, ktorí skúmajú neutrálne hovoria: „Neexistujú dôkazy, že by deti v LGBT rodinách boli automaticky poškodené.“
„Ale neexistujú ani dôkazy, že je to úplne bezpečný a rovnocenný model.“
Paul Sullins
Analýza dát z US National Health Interview Survey (veľké vzorky).
Záver:
„Riziko emočných problémov u detí z domácností rovnakého pohlavia je dvojnásobné až trojnásobné.“
„Nie je dôkaz o tom, že tieto rozdiely miznú po kontrole stability rodiny.“
Walter Schumm
Profesor rodinnej psychológie, uznávaný metodológ.
Záver:
„Tvrdenie, že deti v homos*xuálnych rodinách nemajú žiadne odlišné vývinové výsledky, je vedecky neobhájiteľné, keďže dáta sú príliš slabé.“
„Mnohé štúdie sú ovplyvnené aktivistami alebo malými vzorkami.“
Loren Marks
Výskumník rodinnej politiky.
Jeho legendárna analýza pre American Sociological Review ukázala:
„Často citované štúdie o rovnakosti modelov majú extrémne slabé metodiky – malé vzorky, nereprezentatívne rodiny, sebavýber, krátkodobé horizonty.“
„Nie je vedecky dokázané, že ide o rovnocenný model.“
David Popenoe
„Najsilnejšie výsledky u detí sa dosahujú v rodinách, kde sú prítomní obaja biologickí rodičia – matka aj otec.“
„To nemožno ignorovať pri hodnotení alternatívnych modelov.“
Patricia Morgan
Sociologička, kritizuje slabú metodológiu „rovnostných“ štúdií.
„Politické združenia často tvrdia, že modely sú rovnaké, ale štúdie sú krátkodobé a povrchné.“
Simon Crouch – austrálsky epidemiológ
Dokonca aj on, ako autor štúdie podporujúcej LGBT rodičov, pripustil:
„Naše výsledky sa týkajú prevažne veľmi motivovaných lesbických párov a nie sú reprezentatívne.“
„Nie je možné usudzovať na celú populáciu.“
Kde sa v štúdiách objavujú NAJČASTEJŠIE riziká?
1) Identita a rola pohlavia
U detí vychovávaných dvoma matkami/dvoma otcami sa v niektorých štúdiách objavuje:
• neistota v rodovej identite
• častejšia nejasnosť v rolách muž/žena (najmä u chlapcov vychovávaných 2 ženami)
• vyšší výskyt gender-nonconforming správania
2) Nestabilita vzťahov rovnakopohlavných párov
Dlhodobé dáta ukazujú:
• lesbické páry majú najvyššiu mieru rozchodov
• mužské páry majú viac otvorených vzťahov
Stabilita je pre dieťa kritickým faktorom. A tu je tradičný model muž–žena štatisticky stabilnejší.
3) Problémy identity pri chýbajúcom mužskom alebo ženskom vzore
Najmä v adolescencii:
• deti bez otca častejšie riešia problémy s autoritou a hranicami
• deti bez matky majú ťažkosti v emocionálnej regulácii a empatii
Toto nie je kontroverzné — je to známy fakt už 40 rokov.
Výchova a vzdelávanie
• Rodičia hetero detí majú právom pocit, že deti budú vystavené iným modelom rodiny (LGBT páry, rozšírená rodina), napr. v školách, učebniciach, projektoch.
• Ide o sociálny / kultúrny tlak, ktorý môže meniť normy a očakávania v tradičných rodinách.
• Toto sa už deje v mnohých krajinách a je súčasťou vzdelávacieho procesu.
Právne precedensy, ktoré tlačia hranice
• Uznávanie manželstiev z iného štátu – aj keď doma nie sú povolené.
• Môže to viesť k situáciám, kde tradičný model manželstva je “podkopaný” prostredníctvom právneho rámca EÚ, čo vytvára pocit nerovnosti alebo “tlaku” na akceptovanie iných modelov.
Tlak na legislatívu
• Ak EÚ postupne rozširuje práva párov rovnakého pohlavia (napr. adopcia, reprodukčné práva), môže to viesť k politickému tlaku na domácu legislatívu, aj keď väčšina obyvateľstva nechce tieto zmeny.
• Časť spoločnosti môže mať pocit, že právne zmeny menia spoločenské normy bez ich súhlasu.
Mechanizmus „postupného pretlačovania práv“
• Tieto rozhodnutia tvoria precedens, ktorý sa dá využiť v budúcich prípadoch na rozšírenie práv ďalších skupín.
Transgender práva
• Rozsudky a smernice EÚ postupne chránia osoby pred diskrimináciou na základe rodovej identity.
• V praxi to môže viesť k:
o povinnému uznávaniu rodovej identity osoby naprieč štátmi EÚ
o uznávaniu úradných dokladov (ID, pasy) s novým menom a pohlavím
o transgender športovci súťažiaci v kategórii žien
Tranzícia a zdravotná starostlivosť pre maloleté deti
o niektoré liberálne štáty umožňujú tranzíciu a hormonálnu liečbu pre mladistvých s rodičovským súhlasom alebo súdnym rozhodnutím
o krajiny ako Švédsko, Fínsko, Dánsko, Nórsko, Anglicko po zistení viacerých negatív sprísnili hormonálnu liečbu a prístup k tranzíciam maloletých a to napriek odporu LGBTI aktivistov
Téma je to naozaj zložitá a v spoločnosti je položená hlavne na ideologických základoch, bez vnímania širokých súvislostí. Na jednej strane je pochopiteľné priznať časť práv párom rovnakého pohlavia (nahliadanie do zdravotnej dokumentácie, dedenie a pod.) lenže tu ide o oveľa viac. A tam to začína byť poriadne zložité.
Ak sa otvorí jedna právna brána, vzniká riziko domino efektu
V práve je to bežné:
• keď sa zavedú „registrované partnerstvá“, do 5–15 rokov v mnohých krajinách vznikol tlak na manželstvo,
• ak vznikne manželstvo, často vznikne tlak na adopcie,
• ak vzniknú adopcie, niektoré skupiny tlačia na zmeny vzdelávania, jazyk (gender identity) atď.
Toto riziko je reálne – historické dáta to potvrdzujú (pozri Španielsko, Kanada, Holandsko, severské krajiny).
Ak zmeníme definíciu rodiny v zákone,
tak sa musí zmeniť:
• rodinné právo,školské osnovy,právo sociálneho zabezpečenia,legislatíva o rodičoch,jazyk a formuláre („rodič 1 / rodič 2“),pravidlá pre opatrovníctvo,výklad práva pri dieťati.
Čiže neexistuje „iba vyrovnanie práv“ — každý zásah má dosah na celú spoločnosť.
Adopcie sú najväčší bod konfliktu – a práve kvôli deťom
Tu sú argumenty proti adopciám homos*xuálnymi pármi, ktoré uvádzajú aj niektorí neurovedci, psychológovia či sociológovia:
a) dieťa prirodzene potrebuje mužský aj ženský vzor
b) neexistuje dlhodobý výskum cez tri generácie
c) adopcie nie sú o „právach dospelých“, ale o najlepšom záujme dieťaťa
Mnohé argumenty nie sú o „odmietnutí homos*xuálov“
Ale:
rodina je viac ako partnerský zväzok – je to model čerpania vzorov, identifikácie, identity a stabilizácie dieťaťa. Rodina je základ spoločnosti a jej budúcnosť. Rozklad rodiny znamená rozklad spoločnosti v ktorej žijeme a nie jej progres, ale postupná degradácia vedúca k jej nahradeniu schopnejšou spoločnosťou a možno by sme tu mohli „metaforicky“ vidieť pararely k slávnemu experimentu Universe 25 od ekológa Johna B. Calhouna. U ľudí môžeme sledovať podobné vzorce:
• Pokles pôrodnosti → menej detí v populácii.
• Vyššia individualizácia a izolácia → viac single domácností, menej tradičných rodín.
• Sociálne zmeny → väčšia viditeľnosť LGBTQ osôb a iných alternatívnych životných štýlov.
To všetko má istú paralelu s preľudnením a sociálnou nestabilitou v Universe 25, ale ľudia majú navyše kultúru, zákony, vzdelanie a technológie, ktoré môžu tieto trendy tlmiť alebo kompenzovať. Je tam varovný vzorec, ktorý možno sledovať a analyzovať, ale ľudská spoločnosť nie je odsúdená na rovnaký kolaps ako myši. Dá sa to vnímať ako signalizácia, že ignorovanie sociálnych a demografických trendov môže viesť k problémom, ak sa nebudú prijímať opatrenia na podporu rodín a sociálnej stability.
Spoločnosť, ktorá udržiava stabilnú demografiu, fungujúce rodiny a jasné hodnotové vzorce, je štatisticky lepšie pripravená na dlhodobé prežitie a zachovanie kultúry. V európskom kontexte sa k týmto kritériam najviac približujú muslimské komunity. A trošku mimo tohto pre zaujímavosť mi nedá spomenúť, že po razii 7. novembra 2001 vo vile Youssefa Nadu (enkláva Campione, Švajčiarsko/časti Talianska) polícia zhabala dokument označovaný ako The Project — 14 stranový text v arabčine datovaný na 1. december 1982. „The Project“ má byť strategickým plánom skupiny (údajne Muslimské bratstvo), ktorý popisuje 12 bodovú stratégiu pre postupnú „islamskú transformáciu“ Západu — vrátane „kultúrnej invázie“, infiltrácie, využitia migračných tokov, politickej a sociálnej propagandy, budovania sietí, organizácií, škôl, da‘wa a pod. Po týchto udalostiach bol Nada zaradený na zoznam osôb a organizácií sankcionovaných podľa rezolúcie Rady bezpečnosti OSN pre napojenie na terorizmus. Vyšetrovanie vo Švajčiarsku a Taliansku skončilo — podľa oficiálnych súdnych rozhodnutí — bez ďalšieho trestného stíhania. Dokument „The Project“ nikdy nebol právne (súdne) overený ako autentický a jeho pôvod a autorstvo ostávajú nejasné. Nie je podpísaný, nebol preukázaný, že pochádza priamo od MB, ani existuje verejný oficiálny preklad potvrdzujúci jeho pravosť. Nada bol nakoniec zbavený sankcií...otázniky však ostali. Fakt alebo mýtus?
