Art Society

17/06/2026

🎬 Nový film z dokumentárneho cyklu Vnímanie v archíve STVR
Objavte film Muž za objektívom.

Niektorí ľudia rozprávajú príbehy. Iní ich celý život hľadajú.
📹 Gabriel Borzy patrí k tým druhým. Dlhé roky stojí za kamerou a významnú časť svojej autorskej tvorby venoval práve príbehom Rómov, ich každodennému životu, výzvam, snom aj úspechom. Doteraz vytvoril jedenásť dokumentárnych filmov a na ďalšom práve pracuje.

👁️ Čo ho priviedlo k dokumentárnemu filmu? Prečo sa rozhodol rozprávať práve tieto príbehy? A čo ho aj dnes motivuje pokračovať ďalej?

🐝 „Pri mojich včielkach si vždy uvedomím, že jeden bez druhého veľa nezmôžeme. A myslím si, že presne tak je to aj medzi ľuďmi.“

💡 Film Muž za objektívom prináša portrét človeka, ktorý sa rozhodol počúvať, pozorovať a zaznamenávať príbehy ľudí často stojacich mimo hlavného záujmu spoločnosti.

🎥 Film pripravila autorská dvojica Roman Hraník a Magdaléna Kmeťková pre spoločnosť Art Society ako súčasť dokumentárneho cyklu Vnímanie, ktorý vzniká pre STVR.

🔤 Preklad do rómskeho jazyka: Stanislav Cina

📺 Pozrite si film Muž za objektívom v archíve STVR. Stačí kliknúť na obrázok Vnímanie. https://www.stvr.sk/televizia/archiv/20839/602526 #579

Realizované s finančnou podporou Fond na podporu kultúry národnostných menšín

Vnímanie - Monotematická publicistická relácia zameraná na rómske etnikum.

08/06/2026

„Traja duchovia.“

Čo z nás zostane, keď zmiznú mená, postavenie a rozdiely?
Kto sme bez príbehov, ktoré si o sebe vytvárame?

Slováci, Česi aj Rómovia patria k národom, pre ktoré má viera v Boha, hodnoty a prikázania silné miesto. Práve tieto náboženské princípy hovoria o rovnosti, úcte a dôstojnosti každého človeka.

Pre mnohých mladých Rómov a Rómky je však realitou, že tieto princípy sa v každodennom živote nenapĺňajú. Sú posudzovaní skôr, ako dostanú šancu prehovoriť.

Toto video nehovorí o tom, čo bude po smrti.
Hovorí o tom, čo robíme tu a teraz. A čo môžeme robiť.

Mladí rómski tvorcovia prostredníctvom jednoduchej metafory ukazujú, že hodnoty, v ktoré veríme, by nemali platiť až „tam hore“, ale už medzi nami.

Aj keď veríš v Boha, koľkokrát si už o Rómovi, alebo Rómke rozhodol skôr, ako si ho skutočne spoznal?

04/06/2026

„Nešportujú.“

Aj takto znie jeden z častých hejtov na sociálnych sieťach na Rómov a Rómky. Veta, ktorá zjednodušuje realitu na jednu predstavu.

Časť Rómov a Rómok vyrastá v prostredí generačnej chudoby, kde šport nie je voľnočasová aktivita. Fyzická záťaž je však súčasťou každodenného života. Nosenie vody zo vzdialených zdrojov. Pílenie a rúbanie dreva. Kilometre chôdze do školy, za prácou či lekárom zo segregovaných oblastí.

Potom sú tu tisíce Rómov a Rómok, ktorí žijú rovnakým spôsobom ako väčšinová spoločnosť. Športujú, trénujú, chodia do posilňovní, behajú, bicyklujú, lyžujú.

A napokon sú tu aj úspešní rómski športovci. Boxeri, zápasníci, kulturisti bežci, chodci. Ľudia, ktorí dosahujú výsledky na európskej aj svetovej úrovni.

Stereotyp funguje jednoducho: z jednej skúsenosti urobí pravidlo.
Zo zložitých životných podmienok urobí vlastnosť.
A cez túto skratku vytvorí obraz celej národnostnej menšiny.

Realita je vždy širšia, ako si o nej myslíme.

Skôr ako vyslovíš súd o tom, kto „športuje“ a kto nie — skús sa pozrieť na jeho možnosti, podmienky a každodenný život.

02/06/2026

„Neumývajú sa a smrdia.“

Aj to je jeden z častých hejtov na sociálnych sieťach na Rómov a Rómky.
Veta, ktorá znie jednoducho, no skrýva za sebou nepochopenie reality.

Časť Rómov a Rómok žije v segregovanom prostredí osád, kde prístup k vode nie je samozrejmosťou.
Nie k teplej vode. K žiadnej vode.
Dokonca ani k pitnej vode, ktorá je základným ľudským právom.
Voda sa nosí z potokov, z neoverených zdrojov, zo studní, často na veľké vzdialenosti. V takých podmienkach sa hygiena nestáva voľbou, ale každodenným bojom o základné potreby.

Ale sú tu aj tisíce Rómov a Rómok, ktorí žijú rovnakým spôsobom ako väčšinová spoločnosť. Voda im tečie z vodovodného kohútika, majú prístup k hygiene, môžu sa kedykoľvek umyť aj napiť — a napriek tomu počúvajú tú istú vetu.

Stereotyp funguje jednoducho: z extrémnej situácie urobí normu.
Zo dlhodobo zanedbávaných podmienok a systémových nedostatkov na úrovni samospráv, ktoré neriešili infraštruktúru v lokalitách s rómskymi komunitami, sa stáva „vlastnosť“ ľudí. A z tejto nálepky potom vzniká obraz celej národnostnej menšiny.

Mladí rómski tvorcovia prostredníctvom humoru a nadsádzky nebagatelizujú tému hygieny, ale ukazujú jej dve roviny:

Na jednej strane upozorňujú na realitu ľudí, ktorí žijú bez základných podmienok, ktoré si sami nevybrali a ktoré si vyžadujú dlhodobé systémové riešenia.

Na druhej strane odhaľujú absurdnosť toho, že aj tí, ktorí tieto podmienky majú, sú automaticky posudzovaní rovnako.

Čistota nie je len o vode.

Je aj o tom, ako premýšľame a ako hovoríme o druhých.

Koľkokrát si už nad Rómom alebo Rómkou ohrnul nos — bez toho, aby si vedel, aký život skutočne žijú?

31/05/2026

„Nevedia čítať a písať.“

Aj to je jeden z častých hejtov na sociálnych sieťach na Rómov a Rómky.
Veta, ktorá sa tvári ako fakt, no v skutočnosti je absurdným zjednodušením reality.

Časť Rómov a Rómok naozaj vyrastá v prostredí, kde prístup ku kvalitnému vzdelaniu nie je samozrejmosťou. Generačná chudoba, segregované školy, slabšia podpora a nižšie očakávania systému vytvárajú podmienky, v ktorých sa vzdelanie získava oveľa ťažšie a pologramotnosť nie je neobvyklá.
Nájdu sa dokonca aj jednotlivci, ktorí nevedia čítať a písať a podpisujú sa iba troma krížikmi...

Tri krížiky však nie sú príbehom celej komunity.

Sú tisíce Rómov a Rómok, ktorí majú základné, stredné aj vysokoškolské vzdelanie. Sú medzi nimi absolventi gymnázií, vysokých škôl, doktorandi, docenti aj profesori. Učia sa, pracujú v odborných profesiách, vedú firmy, riadia tímy, píšu, tvoria a denne dokazujú, že jeden hejt nedokáže opísať celú realitu.

Stereotyp funguje jednoducho: z časti urobí celok.
Z prekážky urobí vlastnosť. A z vlastnosti vytvorí nálepku pre všetkých.

Mladí rómski tvorcovia prostredníctvom humoru a nadsádzky nebagatelizujú tému vzdelania, ale presne pomenúvajú jej rozpory:

Na jednej strane stoja tí, ktorí napriek dosiahnutému vzdelaniu čelia zovšeobecňujúcim súdom, ktoré popierajú ich vzdelávaciu skúsenosť a jej uplatnenie v ďalšom živote.

Na druhej strane sú tí, ktorých reálne vzdelávacie možnosti boli obmedzené prostredím, do ktorého sa narodili, a za čo nenesú osobnú zodpovednosť.

Absurdnosť tejto situácie spočíva v tom, že tieto odlišné reality sú zjednocované do jednej nálepky, ktorá neplatí pre nikoho, a pritom ubližuje všetkým.

Koľkokrát si už o Rómovi alebo Rómke predpokladal, že nemajú vzdelanie a sú hlúpi?

28/05/2026

🎬 Práve dnes bol vo verejnoprávnej STVR odvysielaný nový dokumentárny film z cyklu Vnímanie s názvom Jana, ideš!
Jana Pierova žije život naplno a bez veľkých prestávok. Bola dobrou študentkou, veľmi mladá sa vydala a popri výchove dvoch synov si postupne budovala vlastnú profesijnú cestu. Život jej priniesol niekoľko odbočiek, no ona sa nikdy nezastavila. Dokončila vysokú školu, pokračovala v doktorandskom štúdiu a dnes pôsobí ako špeciálna pedagogička a mentorka detí z rómskych komunít Podsadok, ako lektorka pracuje v Regionálnom centre podpory učiteľov pre okresy Stará Ľubovňa a Kežmarok Inštitútu pre podporu a rozvoj učiteľov VIAC, učí na ZUŠ Jána Melkoviča a vedie divadlo Art Roma OZ G-art.
Film sleduje jej osobný aj profesijný príbeh, ale predovšetkým každodennú prácu s deťmi, ktorým pomáha objavovať vlastnú hodnotu a talent. Prostredníctvom školy, divadla, recitácie, tvorivého písania, mentoringu a obyčajnej ľudskej blízkosti otvára deťom priestor, v ktorom môžu byť videné, vypočuté a prijaté.
Príbeh Jany je dôkazom, že inklúzia sa často nezačína v systémoch ani v projektoch, ale v jednom človeku, ktorý dokáže druhému uveriť skôr, než si uverí sám.
Počas nakrúcania sme stretli množstvo silných mladých aj dospelých ľudí, ktorí napriek náročným životným okolnostiam nestratili odvahu ísť ďalej, alebo pomáhať, čo im sily stačia. Ľudí, ktorí dokazujú, že vždy sa dá veci meniť.
Nie náhodou je Jana nominovaná na cenu Učiteľská osobnosť Slovenska 2025.
Názov filmu vychádza z vety, ktorú Jane kedysi hovorieval jej adoptívny otec, keď ju povzbudzoval:
„Jana, ideš!“
A ona išla.
A dodnes neprestáva. ❤️
📺 Film si môžete pozrieť priamo v archíve STVR. https://www.stvr.sk/televizia/archiv/20839/599887 #811
Stačí kliknúť na obrázok.
Film pripravila spoločnosť Art Society pre STVR
STVR - Sam Khere, Rómsky magazín.
Film bol realizovaný s finančnou podporou Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

Vnímanie - Monotematická publicistická relácia zameraná na rómske etnikum.

27/05/2026

„Robia hanbu.“

Aj to je jeden z častých hejtov na sociálnych sieťach na Rómov a Rómky.
Veta, ktorá hodnotí správanie bez snahy porozumieť mu.

To, čo považujeme za „normálne“, nie je univerzálne.
Spôsob komunikácie, hlasitosť, gestá či jazyk sú súčasťou kultúrneho prostredia, v ktorom človek vyrastá.

Pre mnohých mladých Rómov a Rómky je realitou, že sú rýchlo posudzovaní — podľa toho, akým jazykom hovoria, ako sa správajú, ako hudbu počúvajú, aj podľa toho, ako vyzerajú. Odlišnosť v kultúrnych a etnických prejavoch či tmavšia pokožka sa ľahko premenia na nálepku „hanba“, bez snahy pochopiť kontext.

Stereotyp funguje nenápadne: z odlišnosti urobí problém.
Z kultúrneho rozdielu nevhodnosť. A z jedného momentu obraz celej národnostnej menšiny.

Mladí rómski mediálni tvorcovia prostredníctvom humoru a nadsádzky nebagatelizujú tému adekvátnosti ľudského správania, ale ukazujú širší mechanizmus posudzovania — že často nehodnotíme samotné správanie, ale svoju predstavu správaní Rómov.

Inklúzia však začína v schopnosti počúvať a vnímať druhého bez rýchlych záverov.

Vzájomné kultúrne prijatie nie je samozrejmosť, je to proces, v ktorom sa učíme vnímavo rozumieť rozdielom.

Koľkokrát si už správanie Róma alebo Rómky označil za „hanbu“ — bez toho, aby si sa pokúsil pochopiť a spoznať kultúrne zázemie Rómov?