22/07/2026
Na anketovú otázku literárneho vedca a publicistu Radoslava Passiu odpovedali:
MAGDOLNA BALOGH, literárna vedkyňa zaoberajúca sa stredoeurópskou komparatistikou
"Boli by potrebné projekty, ktoré by z elementárnych poznatkov o regióne zostavili interdisciplinárne učebné osnovy z oblasti histórie
a kultúrnych dejín, pričom ich základ by tvorila história národov tohto regiónu, na ktorý by nadväzoval súbor poznatkov z dejín ideí a kultúrnych dejín, spojený s prezentáciou kanonických diel literatúry tohto regiónu a celoživotného diela jeho významných osobností."
STANISLAVA CHROBÁKOVÁ REPAR, spisovateľka, prekladateľka, redaktorka
"Slovinskú literatúru stále považujem aj za stredoeurópsky náležitú, najmä keď pozorujem, že vlastne všetky zápasy máme spoločné, možno len fázovo posunuté, ako aj všetky trápenia. Spoločnú máme i tému, ktorá sa opäť stáva príznačnou aj pre celý stredoeurópsky región, a považujem ju za jednu z nosných: tému migrácie – vynútenej či dobrovoľnej."
JURAJ BUZALKA, sociálny antropológ a vysokoškolský pedagóg
"Ako príslušníka generácie formovanej prelomom komunistickej normalizácie a nástupu demokracie ma neobišiel kľúčový motív strednej Európy. Na prvý pohľad išlo o intelektuálno-kultúrnu konštrukciu, legitimizujúcu našu „západoeurópskosť“, z ktorej nás na štyridsať rokov vytrhol komunistický despotizmus. Rovnako však išlo o geopolitický projekt kultúrnych a ekonomických elít, ktorého
zámerom bola civilizačná zmena k vyššej kvalite života v našej časti Karpát."
MICHAL ŠPÍNA, redaktor a prekladateľ
"Mám sice země s dosud viditelným dědictvím habsburské monarchie rád – jako milovník železnic těžko mohu jinak –, ale pokud mám mít nějakou širší vlast, větší než Česko a menší než Evropu, pak jsou to nejspíš všechny „nesamozřejmé“ (ane-
bo: neimperiální) země od Česka po Ukrajinu a od Pobaltí po bývalou Jugoslávii. Je to vlastně něco jako „Evropa B“.
ALEXEJ SEVRUK, spisovateľ a prekladateľ
"Vím přesně, co měl Milan Kundera na mysli, když psal o mizení. Miliony ukrajinských dětí, narozených v sedmdesátých a osmdesátých letech minulého století, učili jejich rodiče rusky. Mělo se za to, že pokud dítě rusifikujete dobrovolně a již od malička, tak to pak bude mít v životě takzvaně jednodušší.Přední ukrajinští umělci byli vytlačeni z veřejného prostoru, zastrašeni, zavřeni nebo zavražděni."
MARIE ILJAŠENKO, poetka a prekladateľka
"Co na tom, že moji prarodiče mluvili třemi různými jazyky a já jsem začala psát čtvrtým? Tak to přece ve střední Evropě chodí. Znamenalo to pro mě opravdu moc: doučila jsem se jazyky, kterými mluvili mí předci, a rozšířila si pojem domova o několik dalších zemí."
DOMINIK ŽELINSKÝ, sociológ, autor a publicista
"Stredná Európa je pre mňa najviac zo všetkého kategóriou histórie a historizácie. Myslím, že trend dnes smeruje skôr opačným smerom – k (nutnej) dekonštrukcii kulturalizujúcich a esencializujúcich kategórií, ktorými sa uvažovanie o strednej Európe odjakživa hmýri."
MAGDALENA BYSTRZAK, literárna vedkyňa
"Súkromná stredná Európa, tá post-habsburská – bizarne pôsobiaci portrét cisára pána v jednom krakovskom byte začiatkom deväťdesiatych rokov, staré predmety, pohľadnice, keramika... V skratke, vrstvy – aj v tom materiálnom zmysle slova.Nech to znie akokoľvek, aj anachronicky, je mi to bližšie než „únos Západu“ či nedávne formulácie o údajne Západom unesenom Východe, kde
progres „narúša“ tradičné hodnoty."
TIMEA ZVOLÁNEKOVÁ, komparatistka
"V centre mojej personálnej strednej Európy stojí domov v rôznych podobách. Predstavuje však skôr návykovú látku, ktorej dávkovanie je vhodné mať pod kontrolou, inak prichádzajú vedľajšie účinky."
Celú anketu nájdete v našom najnovšom čísle, Fraktál 1-2/2026
Vydanie publikácie bolo podporené finančným príspevkom z Fondu LITA
