Nakopni.sk

26/08/2026

Keby som mal hodnotiť budúcnosť nášho regiónu len podľa toho, čo dennodenne zažívam v kancelárii, povedal by som na rovinu: vyhliadky sú biedne. Mladé páry, ktoré plánujú rodinu a prvý spoločný domov, z obhliadok takmer vymizli. Trh si rozobrali dve skupiny: tridsiatnici až štyridsiatnici presúvajúci sa z bytov do domov v meste a úspešní podnikatelia, ktorí kupujú investičné nehnuteľnosti.

A tu narážame na zvrátený paradox nášho regiónu. Podnikateľ z Trebišova si nekúpi investičný byt vo svojom vlastnom meste. Ak má väčší rozpočet, ide do Košíc, ak menší, vyberie si Michalovce. Prečo? Hovorme otvorene o tom, pred čím väčšina zatvára oči – ide o rómsku otázku a strach zo straty hodnoty majetku. Zemplínčania odmietajú mať za suseda Róma a mnohí im nehnuteľnosť ani nepredajú. Lenže realita nepustí. V mojom rodnom Ubreži sa pred 20 rokmi predal jeden dom v strede dediny. Dnes je z nej dedina, kde kúpite dom za 15 tisíc eur. Zatiaľ čo v susednom Jasenove či Veľkých Revištiach stojí rovnaká nehnuteľnosť 60 tisíc. Keď predsudky a sociálne obavy prekročia únosnú hranicu, hodnota susedných domov padá na tretinu. Trebišovčan sa preto bojí investovať doma a radšej si kúpi investičný dvojizbový byt v Michalovciach – kde je cena o 40 % nižšia ako v Košiciach, ale nájom nižší len o stovečku...

Celý komentár od Blažej Mikoláška je dostupný na

Keby som mal hodnotiť budúcnosť nášho regiónu len podľa toho, čo dennodenne zažívam v kancelárii, povedal by som na rovinu: vyhliadky sú biedne. Mladé páry, ktoré plánujú rodinu a prvý spoločný domov, z obhliadok takmer vymizli. Trh si rozobrali dve skupiny: tridsiatnici až šty...

25/08/2026

Predstav si cestu I/19 medzi Košicami a Michalovcami v piatok popoludní. Kamióny mieriace na hranicu s Ukrajinou sa tam tlačia popri autách rodičov vezúcich deti z krúžkov, popri sanitkách, popri poľnohospodárskej technike. Táto cesta nesie dopravu, ktorá by dávno mala jazdiť po diaľnici.

Namiesto toho jazdí po ceste I. triedy, ktorá cez Dargovský priesmyk fyzicky nemá kapacitu na objem tranzitu, aký by potreboval koridor smerom k ukrajinskej hranici – a časť tejto dopravy sa ďalej rozlieva aj na regionálne cesty II. a III. triedy, ktorých údržbu musí financovať Košický samosprávny kraj – z peňazí, ktoré by inak mohol investovať do škôl, sociálnych služieb alebo ďalších potrieb regiónu.

Dnes, 24. augusta 2026, si Zastupiteľstvo KSK sadlo a napísalo štátu niečo, čo znie ako z byrokratickej príručky, ale v skutočnosti je to vec, ktorú cíti každý, kto tade pravidelne jazdí: doterajší postup štátu nezodpovedá tomu, aký význam má táto stavba mať. Kraj to napísal slušne. My to môžeme povedať priamo – odkedy sa o D1 na Zemplín začalo hovoriť ako o reálnom projekte, prešlo viac času, než trvá priemerné slovenské manželstvo, a stavba stále nezačala. A štát mu stále len sľubuje, že sa to čoskoro zmení...

celý komentár o téme, pri ktorej nás mnohých opúšťa trpezlivosť je dostupný na

Predstav si cestu I/19 medzi Košicami a Michalovcami v piatok popoludní. Kamióny mieriace na hranicu s Ukrajinou sa tam tlačia popri autách rodičov vezúcich deti z krúžkov, popri sanitkách, popri poľnohospodárskej technike. Táto cesta nesie dopravu, ktorá by dávno mala jazdiť po dia....

24/08/2026

Slovensko sa bojí zmeny, modernizácie a progresu. Zakaždým, keď sa niečo začne meniť, príliš často namiesto snahy prispôsobiť sa novej situácii počúvame, že predtým bolo všetko lepšie, jednoduchšie a vlastne ani nebolo potrebné nič meniť. Potom sa však čudujeme, že v porovnaní s modernými západnými ekonomikami nie sme rovnocenným hráčom a že z krajiny, ktorá by mohla byť mozgovňou Európy, sa príliš často stáva iba montážna dielňa.

Pritom nemusíme hľadať ďaleko, aby sme našli príklad krajiny, ktorá ukazuje, že veľkosť štátu nie je prekážkou úspechu. Estónsko má približne 1,4 milióna obyvateľov, a napriek tomu sa dokázalo zaradiť medzi najmodernejšie digitálne štáty sveta. Veľká časť kontaktu občana so štátom funguje online. Digitálna identita, elektronické podpisy, dane či registre sú súčasťou prepojeného systému. Estónsko navyše vytvorilo prostredie, v ktorom vyrástli globálne technologické firmy ako Skype, Wise či Bolt.

Rozdiel medzi Estónskom a Slovenskom však nie je iba v technológiách. Ide aj o spôsob, akým krajina pristupuje k fungovaniu štátu. Estónsko po obnovení nezávislosti v roku 1991 urobilo rozsiahle reformy a mnohé inštitúcie vybudovalo nanovo. Namiesto snahy donekonečna opravovať starý systém sa rozhodlo vytvoriť systém nový. Aj vďaka tomu dokázalo preskočiť niektoré fázy vývoja a pomerne skoro investovať do digitalizácie, jednoduchšej verejnej správy a technologického sektora.

Výrazný rozdiel vidíme aj pri kvalite verejných inštitúcií a vnímaní korupcie. V Indexe vnímania korupcie za rok 2025 získalo Estónsko 76 bodov zo 100 a obsadilo 12. miesto na svete, zatiaľ čo Slovensko získalo 48 bodov a skončilo na 61. mieste. Takýto rozdiel nemožno ignorovať...

celý komentár od nášho najmladšieho komentátora je dostupný na

Slovensko sa bojí zmeny, modernizácie a progresu. Zakaždým, keď sa niečo začne meniť, príliš často namiesto snahy prispôsobiť sa novej situácii počúvame, že predtým bolo všetko lepšie, jednoduchšie a vlastne ani nebolo potrebné nič meniť. Potom sa však čudujeme, že v porov...

23/08/2026

Predstavte si dievčinu, ktorá sa volá Janka a tento rok maturovala v Michalovciach. Jej podobných mladých ľudí dnes v regióne nájdete veľa. Odmalička ju fascinujú dve veci naraz: biochémia a príroda. Znie to ako dva rôzne svety, no pre Janku je to jedna a tá istá vášeň. Chce vedieť, čo sa deje tam vo vnútri, keď telo alebo krajina dostanú ranu, z ktorej sa samy nevedia vyliečiť.

Po odpoveď nemusí chodiť ďaleko. Stačí, keď sa pozrie dvadsať kilometrov od domova, a to, čo tam nájde, je oveľa vážnejšie, než si väčšina z nás pripúšťa.

V bývalom chemickom podniku Chemko Strážske sa do 80. rokov minulého storočia vyrábali polychlórované bifenyly, skrátene PCB — chemikálie, ktoré sa vtedy používali ako chladiaca kvapalina v transformátoroch a ktoré sa v prírode aj v ľudskom tele rozkladajú extrémne pomaly. Denník N si v roku 2021 nechal urobiť testy krvi u dvoch mužov, ktorí desiatky rokov žijú a pracujú v okolí fabriky. Namerali im 1 020 a 827 nanogramov PCB na gram tuku v krvi. Francúzsko, ktoré má na tieto látky stanovené bezpečnostné limity, považuje za hornú hranicu pre mužov 1 800 ng/g a obaja testovaní muži boli teda tesne pod ňou, no lekárka, ktorá výsledky hodnotila, ich označila za pomerne vysoké hodnoty, ktoré sa v tele roky hromadia. A práve to je znepokojujúce: podľa štúdie toxikológa Tomáša Trnovca má v regióne podobne vysoké alebo ešte vyššie hodnoty až 50-tisíc dospelých a niekoľko desaťtisíc detí.

Jeho tím spočítal, že u štvrtiny dospelých v okresoch Michalovce, Svidník a Stropkov je hodnota PCB v krvi ešte vyššia, nad 1 978 nanogramov na gram. Novšia štúdia, na ktorej sa podieľala vedkyňa Ľubica Murínová zo Slovenskej zdravotníckej univerzity, zistila, že francúzsky limit je v regióne Michaloviec prekročený u viac ako polovice žien v plodnom veku a u 40 percent mužov a starších žien.

Čo to v praxi znamená? Podľa Murínovej môžu takéto hodnoty poškodiť hormonálny systém (vrátane štítnej žľazy), oslabiť imunitu a zvýšiť riziko rakoviny. Látka prechádza cez placentu, takže sa s ňou dieťa stretne ešte pred narodením, a dostáva sa aj do materského mlieka. Iný výskum zistil, že deti s vyššou hladinou PCB v tele majú horší sluch. Pre porovnanie: keď americká firma General Electric v rokoch 1944 až 1977 vypustila do rieky Hudson viac než päťsto ton PCB, ľudia žijúci v okolí mali o polovicu vyššiu pravdepodobnosť infarktu.

A nie je to len o ľuďoch. Laboratórne testy vajec z troch obcí v okolí Strážskeho, všetky pochádzali od sliepok chovaných na dvore, ako je v regióne bežné, prekročili zákonom stanovené hranice pre PCB, každá jedna vzorka. V lesnej obore priamo v areáli bývalej fabriky sa dodnes nachádzajú zvyšky zakopaných sudov, ktoré diviaky obhrýzajú a jelene oblizujú. Poľovníci tam naďalej lovia, miestni jedia ich mäso. Podľa toxikológa Trnovca a hodnotenia organizácie Greenpeace patrí táto časť východného Slovenska medzi celosvetovo najrizikovejšie miesta z hľadiska zaťaženia obyvateľstva PCB látkami, v spoločnosti rybárskej komunity na Faerských ostrovoch, Inuitov v arktickej Kanade a mestečka Anniston v americkej Alabame...

Celý komentár je dostupný tu

Predstavte si dievčinu, ktorá sa volá Janka a tento rok maturovala v Michalovciach. Jej podobných mladých ľudí dnes v regióne nájdete veľa. Odmalička ju fascinujú dve veci naraz: biochémia a príroda. Znie to ako dva rôzne svety, no pre Janku je to jedna a tá istá vášeň. Chce vedi...

22/08/2026

❤️ Podporte Nakopni.sk
Ak vám naša práca dáva zmysel, pomôžte nám prinášať nezávislé správy zo Zemplína i celého Slovenska.

IBAN: SK7783300000002603537586

(QR kód je pripravený na príspevok 5 €.)

21/08/2026

Čierna nad Tisou mala v časoch najväčšieho rozkvetu desaťtisíc obyvateľov, kino, hotel a päť ambulancií — očnú, všeobecnú, neurologickú, gynekologickú, rehabilitačnú. Dnes ich má necelé tri a pol tisíca. Od roku 1996 stratila 34,2 percenta obyvateľov — najviac zo všetkých slovenských miest. Železničné prekladisko, ktoré kedysi dávalo prácu celému mestu, dnes chátra spolu s ním. Kto má odkiaľ, odišiel.

Nie je to smutná anomália na okraji mapy. Je to najextrémnejší bod krivky, ktorá sa ťahá celým Zemplínom a celým východným Slovenskom. Prešovský aj Košický kraj patria medzi regióny, ktoré Brusel už roky sleduje ako ohrozené takzvanou pascou úbytku talentov — a Demografická správa 2026, ktorú Európska komisia zverejnila začiatkom augusta, túto diagnózu len znova potvrdila. Z Prešovského kraja odišlo od roku 2001 vyše 37-tisíc ľudí. Priemerný plat je tu o 678 eur nižší ako v Bratislave. Na jedno voľné pracovné miesto pripadá dvanásť uchádzačov — v hlavnom meste menej ako jeden. Ekonomický výkon kraja dosahuje menej ako polovicu priemeru EÚ.

Ekonóm Martin Kahanec to na nedávnom Summite regionálnych a miestnych lídrov v Bratislave opísal ako doom loop, špirálu skazy: slabšia ekonomika vyženie mladých, ich odchod zrýchli starnutie, starnúci región stráca schopnosť podnikať aj poskytovať služby, a to vyženie ďalších. Jeho vlastná veta to vystihuje presnejšie ako akákoľvek štatistika: vírusy prídu a odídu, demografia zostáva.

Dobrá správa je, že tento kolobeh nie je fyzikálny zákon. Dá sa prelomiť — a vieme, ako, pretože niekto to už dokázal.

V škótskej vysočine a na ostrovoch funguje už šesťdesiat rokov Highlands and Islands Enterprise — verejná rozvojová agentúra so širokým, ale jasne definovaným a dlhodobým mandátom: hospodárstvo, zručnosti, komunity, infraštruktúra, to všetko pod jednou strechou, mimo cyklu volebných období. Región zápasil s podobným problémom ako dnešný Zemplín — desaťročia odlivu mladých, starnutie obcí a slabá ekonomická základňa...

Celý komentár si môžete prečítať na

Čierna nad Tisou stratila za tridsať rokov každého tretieho obyvateľa — najviac zo všetkých miest na Slovensku. Nie je výnimkou, len najostrejším prejavom toho, čo Brusel nazýva pascou úbytku talentov a čo postihuje celé východné Slovensko. Európa má na tento problém overený l...

19/08/2026

Dvadsiateho ôsmeho septembra 2023 sa v centre Michaloviec otvorili dvere miesta, kam mohol prísť ktokoľvek mladý, kto to práve nezvládal. Bez objednávky, bez zdĺhavého papierovania, bez pocitu, že niekam „patrí" len preto, že má diagnózu. Stačilo prísť. Psychológovia z organizácie IPčko tam poskytovali presne to, čo je v regiónoch mimo veľkých miest stále ťažko dostupné – nízkoprahovú, okamžite dostupnú pomoc tam, kde mladý človek žije, nie tam, kde má sídlo najbližšia poradňa.

Fungovalo to – a nie iba podľa dojmu. Za 15 mesiacov činnosti, ako to neskôr zhrnulo samo IPčko, klub poskytol vyše 8 000 intervencií, uskutočnil 350 individuálnych poradenských a krízových stretnutí a mesačne ho v priemere navštívilo 560 mladých ľudí. Siedmeho decembra 2024 klub napriek tomu zanikol. Dôvod, ktorý IPčko uviedlo priamo vo svojom rozlúčkovom odkaze: „nedostatok finančných zdrojov a nemožnosť nájsť dlhodobého partnera." Nie preto, že by o klub mladí ľudia prestali mať záujem – presný opak – ale preto, že jeho financovanie sa nepodarilo premeniť na dlhodobé financovanie prevádzky. „Skúšame to znova, práve preto, že potreba zo strany mladých ľudí je naozaj obrovská," povedal neskôr riaditeľ IPčka Marek Madro, keď sa podobná služba – už bez Zemplína – znovu otvorila v Košiciach. Zemplín zostal bez nej.

Toto nie je príbeh o jednej organizácii, ktorej sa nepodarilo zohnať grant. Je to príbeh o tom, že mladí ľudia v psychickej kríze dostávajú pomoc, ktorá závisí od toho, či sa práve podarí získať projektové financovanie – a nie od toho, či túto pomoc reálne potrebujú.

Dá sa to ľahko odbiť ako generačné fňukanie. Dáta aj skúsenosti ľudí, ktorí sa mladým venujú profesionálne, hovoria niečo iné. Americký sociálny psychológ Jonathan Haidt, autor knihy The Anxious Generation, to zhrnul takto: generácia, ktorá vyrastala s telefónom vo vrecku, bola prvou v histórii, ktorá si obdobie dospievania prežila s „portálom", ktorý ju neustále odvádzal od ľudí okolo nej do sveta, ktorý bol „vzrušujúci, návykový, nestabilný a...

Celý komentár si môžete prečítať na

Dvadsiateho ôsmeho septembra 2023 sa v centre Michaloviec otvorili dvere miesta, kam mohol prísť ktokoľvek mladý, kto to práve nezvládal. Bez objednávky, bez zdĺhavého papierovania, bez pocitu, že niekam „patrí" len preto, že má diagnózu. Stačilo prísť. Psychológovia z organizá...