27/08/2025
Fakt, že na 1 tričko sa spotrebuje približne 2 700 litrov vody si už pravdepodobne počula.
Môže sa to zdať neuveriteľné, ale keď sa pozrieme na celý proces, toto číslo začne dávať zmysel. Väčšina tejto vody ide na pestovanie bavlny – polievanie, hnojenie a udržiavanie zdravého rastu rastlín, ktoré často rastú v suchých oblastiach s nedostatkom vody. Len samotné polievanie bavlníka môže spotrebovať viac ako 2000 litrov vody na jeden kilogram bavlny, čo je základný materiál pre bežné tričko.
Zvyšok vody sa spotrebuje počas textilného spracovania – farbenia, bielenia a úpravy látok, pričom do procesu sa často pridáva až 3500 rôznych chemikálií, z ktorých približne 750 je klasifikovaných ako nebezpečné pre ľudské zdravie a 440 škodlivé pre životné prostredie (European Environment Agency, 2019).
Pri farbení trička sa môže minúť niekoľko stoviek litrov vody, pričom chemikálie, ktoré sa pri tom používajú, často končia vo vode, ktorá sa vracia do riek a potokov, čím ohrozuje miestne komunity aj zvieratá (Malik et al., 2014).
Textilný priemysel je dnes jedným z najväčších znečisťovateľov pitnej vody na svete (Verma et al., 2012). Priemyselné odpadové vody z tovární obsahujú nielen farbivá, ale aj ťažké kovy a toxické chemikálie, ktoré môžu poškodzovať pečeň, obličky a ďalšie orgány ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s kontaminovanou vodou (Malik et al., 2014).
Najviac zasiahnuté sú krajiny Južnej Ázie, ako Bangladéš, India či Vietnam, kde je čistenie odpadových vôd často nedostatočné a lacná výroba prevláda nad bezpečnosťou životného prostredia. Len textilné továrne v bangladéšskej Dháke ročne vypúšťajú do riek až 22 000 ton toxického odpadu (Rai, 2024).
Každé tričko, ktoré si kúpime, skrýva za sebou stovky litrov vody a tisíce chemikálií. Je to príbeh, ktorý sa začína v suchých poliach bavlníkov a končí v riekach a oceánoch, ohrozujúc nielen planétu, ale aj naše zdravie.
Možno nedokážeme zmeniť celý módny priemysel zo dňa na deň. Zmenu však začína už v našich každodenných návykoch a voľbách. Myslime globálne, čiňme lokálne – podpor pomalú módu a príď na náš swap (20.9. v ARTA, Piešťany), kde oblečenie dostáva druhú šancu.
Zdroje: Malik et al., Environmental Deterioration and Human Health: Natural and anthropogenic determinants, 2014, European Environment Agency, Textiles in Europe’s circular economy [Briefing], 2019, Verma et al., Pollution from the textile industry and its environmental impact, 2012, Rai, T., Water pollution from textile mills in South Asia, 2024