DG info tv

DG info tv Ce page est là pour vous informer former dans tous les domaines(politique/culture/sport)etc...
(1)

Plis Pase 14 Milyon Timoun Pa Janm Resevwa Yon Sèl Dòz Vaksen: Alèt WHO ak UNICEFPa Delson Gauvin | DG Info TVYon nouvo ...
15/07/2025

Plis Pase 14 Milyon Timoun Pa Janm Resevwa Yon Sèl Dòz Vaksen: Alèt WHO ak UNICEF

Pa Delson Gauvin | DG Info TV

Yon nouvo rapò alarman pibliye pa Òganizasyon Mondyal Lasante (WHO) ak UNICEF revele ke plis pase 14.3 milyon timoun atravè lemond pa janm resevwa yon sèl dòz vaksen, mete yo an danje kont maladi nou ka evite ak vaksen.

Malgre ti pwogrè ki fèt depi ane pase a — ak 171,000 timoun anplis ki rive jwenn premye vaksen yo an 2024 — reyalite a toujou grav: plis pase 14 milyon timoun rete konplètman san pwoteksyon kont maladi grav, e plis pase 5.7 milyon resevwa vaksen de manyè patikilye oswa pa fini seri yo.

Lagè ak konfli: Pi gwo baryè pou vaksen

Dr. Kate O’Brien, direktè WHO pou vaksen ak iminizasyon, lanse avètisman: “Nou frape yon plafon vè nou pa ka kraze, e li ap vin pi difisil chak jou pou pwoteje plis timoun.”
Rapò a mete aksan sou reyalite dezolasyon an: timoun ki viv nan 26 peyi ki afekte pa konfli oswa kriz imanitè gen twa fwa plis chans pou yo pa jwenn okenn vaksen. Plis pase mwatye nan timoun ki pa vaksinen yo soti nan peyi sa yo.

9 peyi konsène pou mwatye timoun yo

Nan tèt lis peyi kote timoun yo plis pa jwenn vaksen, nou jwenn:

Nijerya

End

Soudan

Repiblik Demokratik Kongo

Etyopi

Endonezi

Yemen

Afganistan

Angola

Yo reprezante 52% tout timoun ki pa janm resevwa yon vaksen.

Mank konfyans ak manti sou vaksen frape peyi rich yo

Nan peyi devlope yo, ezitasyon vaksen ak mank konfyans nan sistèm sante lakoz yon retou maladi tankou lawoujòl ak polyo. Dr. Ephrem Lemango soti nan UNICEF di, “Sa reflete yon kriz konfyans – pa sèlman nan vaksen, men nan tout sistèm ki fè yo disponib.”

Maladi ap parèt kote vaksinasyon ba

Dr. O’Brien di ke malgre estatistik nasyonal ka sanble bon, gen kominote kote timoun yo pa vaksinen ditou — se la epidemi ap pete, epi timoun sa yo se viktim dirèk.
Nan Etazini, yon epidemi lawoujòl soti nan Texas ap elaji. Anpil nan timoun ki afekte yo pa t vaksinen, oswa pa gen enfòmasyon sou estati yo.

Pwogrè ki fè kè kontan: Vaksen HPV

Rapò a mete limyè sou pwogrè enpòtan nan vaksen kont HPV:

Pami tifi, pwoteksyon premye dòz vaksen HPV monte a 31% an 2024 (kont 27% an 2023).

Tifi ki fin resevwa tout dòz yo pase soti nan 14% an 2022 a 28% an 2024.

Pwogrè sa yo soti sitou gras ak entegrasyon vaksen an nan peyi tankou Nijerya, Bangladèch ak lòt.

Finansman anba menas, pandan vaksen sove lavi

Dr. Tedros Ghebreyesus, Direktè Jeneral WHO, kritike rediksyon èd entènasyonal: “Koupe fon ak manti sou vaksen ka efase dè dekad pwogrè.”
Nan menm sans lan, UNICEF lanse apèl: “Nou pa ka kite timoun mouri anba maladi nou deja konn evite.” Yo mete aksan sou bezwen pou ogmante envestisman lokal, rebati konfyans piblik, e simaye enfòmasyon ki kòrèk sou vaksen.

Yon mizajou sou DTP ak lawoujòl

89% tibebe resevwa omwen yon dòz vaksen DTP (difterit, tetanòs, ak kowouch) an 2024.

Men 20.6 milyon timoun pa resevwa premye dòz vaksen kont lawoujòl.

Dezyèm dòz lawoujòl monte a 76% globalman.

Konklizyon:
Malgre vaksen sove plis pase 150 milyon lavi pandan 50 dènye ane yo, gen plis pase 14 milyon timoun ki rete san okenn pwoteksyon. Jan Dr. Dan Barouch mete sa klè: “Vaksinasyon timoun se youn nan entèvansyon medikal ki pi efikas. Nou dwe mete l pi wo sou lis priyorite mondyal la.”

Pa bliye: Chak timoun merite chans pou viv an sante.

DG Info tv ap suiv evolisyon dosye a.
DG Info TV – Enfòmasyon ki klere wout ou.

DG Info TV – Atik Delson Gauvin🗓️ 8 Jiyè 2025🎙️ Redaksyon Espesyal DG Info TVJiska 1 milyon dola ameriken Dekolor ta ofr...
08/07/2025

DG Info TV – Atik Delson Gauvin
🗓️ 8 Jiyè 2025
🎙️ Redaksyon Espesyal DG Info TV

Jiska 1 milyon dola ameriken Dekolor ta ofri Morrison pou pwolonje kontra a, dapre yon plent ofisyèl

SANTO DOMINGO — Nan yon nouvo toubiyon skandal koripsyon, konpayi Dekolor SRL, ki responsab sèvis lisans kondwi ann Ayiti depi lane 2005, jwenn tèt li nan mitan yon plent grav ki soti bò Instituto Nacional de Tránsito y Transporte Terrestre (INTRANT), ak direktè li Milton Morrison.

Selon dokiman ofisyèl ke DG Info TV te kapab konsilte, Rogelio Oruña, prezidan Dekolor, ta swadizan ofri jiska 1 milyon dola ameriken (ki egal a anviwon 60 milyon goud) bay direktè INTRANT lan pou sa ka pèmèt yo rete sèl founisè sèvis lisans yo, atravè yon nouvo kontra. Menm plis, Oruña ta pwomèt yon peyiman regilye chak mwa de 3 milyon goud pandan 5 ane, pou garanti kontra a.

Yon zak "desperasyon" e presyon dirèk sou Morrison

Plent lan, ki depoze devan Prokuratri Espesyalize nan Kouripsyon Administratif (PEPCA), mete non tou Sandra Oruña, ki se jeneral manadjè konpayi an, kòm youn nan konplis.

Nan dokiman an, li esplike kijan Rogelio Oruña te vin san avètisman nan lokal INTRANT, li te nervye ak boulvèse, epi li ta insiste ak fòs sou direktè Morrison pou l' chanje kondisyon yo nan nouvo apèl d’of pou lisans yo. “Asosye w avè nou, chanje kondisyon yo... kontra sa a pa gen pèsonn ki ka ranpòte l’ si se pa nou”, se sa li ta deklare.

Plent mete aksan sou 4 zak grav:

Tentativ koripsyon (soborno)

Asosyasyon malveyan

Èske kont Leta (estafa)

Chantaj elektwonik

Konpayi Dekolor ta eseye itilize lajan kòm zouti presyon pou kontinye jere lisans kondwi ann Ayiti, yon sèvis ki se kle nan sistèm transpò peyi a.

Rete branche ak DG Info TV

N ap kontinye swiv dosye sa ki ka mete limyè sou plis zak koripsyon nan administrasyon piblik la. Eske jistis pral fè travay li? Èske lòt non ap sòti nan dosye sa?

Delson Gauvin

DG Info TV | Redaksyon Anti-Koripsyon

📲 Swiv DG Info TV sou tout rezo yo pou plis detay ak analiz pwofon sou dosye sa ak lòt nouvèl cho.

📰 DG Info TV | Atik EspesyalHôtel Oloffson: Yon lòt patrimwàn gang yo detwi ann AyitiPa Delson Gauvin | 8 Jiyè 2025Pòtop...
08/07/2025

📰 DG Info TV | Atik Espesyal
Hôtel Oloffson: Yon lòt patrimwàn gang yo detwi ann Ayiti

Pa Delson Gauvin | 8 Jiyè 2025

Pòtoprens –
Yon lòt fwa ankò, vyolans san fren gang ame yo pran nan kè kapital la yon pyès enpòtan nan patrimwàn kiltirèl ak istorik peyi a. Hôtel Oloffson, ki te chita sou wout Ave Christophe, vin dènye viktim destriksyon sa a. Otèl sa a pa t yon senp bilding; li te yon senbòl, yon moniman vivan, kote listwa, kilti, mizik, ak diplomasi te rankontre pandan plis pase yon syèk.

Yon patrimwàn ki te pote lespwa ak memwa
Hôtel Oloffson te konstwi kòm yon rezidans prive nan fen 1800 yo avan li te tounen yon otèl. Nan ane 1940 yo, li te deja vin yon pwen rasanbleman pou ekspatriye, atis, diplomat, ak ekriven. Otè britanik Graham Greene te itilize li kòm enspirasyon pou otèl nan woman li "The Comedians". Mizik mizisyen Richard A. Morse ak gwoup RAM te resonnen chak Jedi swa nan galri otèl la, mete Oloffson kòm sant aktivite kiltirèl.

Gang yo mete dife nan memwa kolektif la
Selon temwayaj otantisite ki soti nan vwazinaj la, bandi ame te anvayi lokal la, kraze tout sa ki te ladan, epi mete dife. Bilding lan, ki te deja chita sou yon kolòn frap akoz kriz ekonomik lan, pa t gen kapasite pou reziste. Otorite yo, absan jan sa konn fèt, pa t fè okenn entèvansyon.

Pèdi Oloffson, se pèdi plis pase yon otèl
Pèp Ayisyen pèdi pa sèlman yon lokal, men yon pati enpòtan nan istwa li. Se te kote anpil Ayisyen te jwenn enspirasyon, kote kilti te pran rasin. Se te espas rezistans ak ekspresyon, espesyalman nan epòk diktati ak kriz politik.

Reaksyon endiyasyon sou rezo sosyal yo
Kritik, atis, ak moun nan dyaspora Ayisyen eksprime kòlè ak tristès yo. Gen ki mande pou leta mete sou pye yon plan nasyonal pou sove patrimwàn ki rete yo. Men anfas ensekirite ak absans volonte politik, lespwa ap fennen.

Destriksyon Hôtel Oloffson lan make yon lòt etap douloure nan dekonpozisyon kapital la. Lè patrimwàn pèdi, idantite pèdi. Ayiti ap gade listwa l ap boule, epi pa gen moun ki mete dlo.

🖋️ Delson Gauvin
DG Info TV

"Nou pa ka konstwi demen si nou efase tout sa ki te la yè."

*4 an apre lanmò Prezidan Jovenel Moïse: Kote vrè asasen yo?*Pa Delson Gauvin | DG Info TVPòtoprens, 7 Jiyè 2025 — Kat l...
07/07/2025

*4 an apre lanmò Prezidan Jovenel Moïse: Kote vrè asasen yo?*

Pa Delson Gauvin | DG Info TV

Pòtoprens, 7 Jiyè 2025 — Kat lane apre asasina trajik Prezidan Jovenel Moïse nan rezidans li nan Pèlerin 5, Ayiti toujou ap chèche verite. Malgre plizyè arestasyon, ekstradisyon, ak ankèt ki te lanse toupatou, peyi a poko jwenn repons klè sou kiyès ki te bay lòd sa a, e poukisa yo te vle mete fen nan vi yon chèf Leta anplis.

Yon dosye toujou flou

Nan dat 7 jiyè 2021, kriminèl ame te fè iripsyon nan kay prezidan an epi asasinen li ak frèt san. Kat lane apre, malgre tribinal nan peyi Etazini mete men sou kèk moun, pami yo ansyen sòlda Kolonbyen, operatè sekirite, ak kolaboratè ayisyen, dosye a toujou pa mennen nan gwo tèt ki ta ka dèyè krim lan.

Plizyè kesyon rete san repons:

Kiyès ki te bay lòd?

Ki enterè ki te anje?

Poukisa jistis ayisyen an pa fè plis pwogrè?

Jistis Etazini ap fè pwòp wout li

Nan Miami, plizyè konplis présume deja kondane. Men, malgre deklarasyon sou planifikasyon ak ekzekisyon krim lan, vrè otè entèlektyèl yo — sa yo ki te finanse, planifye epi manipile aksyon an — toujou pa parèt ofisyèlman. An Ayiti, sistèm jistis la pa rive mete lòd, ni pa montre volonte pou mennen ankèt nan sans sa a.

Yon pèp ki bouke tann

Pami popilasyon an, gen yon gwo fristrasyon. “Se pa ti mizè nou ap viv depi apre lanmò prezidan an. Jiska jòdi a, nou pa konnen ki moun ki te vrèman dèyè sa,” se pawòl Micheline, yon machann nan Kafou, ki mete aksan sou mank transparans nan dosye a.

Plizyè obsèvatè panse ke gen gwo figi nan politik, biznis ak sektè entènasyonal ki ta ka enplike, men okenn pa janm mennen devan lajistis.

Ayiti ap pèdi memwa l

Anpil pè sondaj montre plis pase 60% jèn ayisyen pa vrèman konnen detay sou sa ki te pase nan lannuit 6 pou 7 jiyè 2021 la. Krim lan, ki ta dwe sèvi kòm pwen depa pou yon revolisyon nan sistèm jistis ak sekirite peyi a, tounen yon dosye ki prèske bliye, entansyonèlman.

Konklizyon

4 lane apre, dosye asasina Prezidan Jovenel Moïse la toujou louvri, men Ayiti pa pi pre verite a. Tandiske kèk lòt peyi ap fè pa yo pou bay jistis, anndan peyi a, silans ak iminite kontinye domine. Kesyon tout moun kontinye poze: kote vrè asasen yo? E èske Ayiti va janm konnen?

---

Delson Gauvin se yon jounalis endepandan k ap kolabore ak DG Info TV sou dosye politik, sekirite ak jistis an Ayiti.

07/07/2025

Chanjman pou ayiti

Tout moun ki kwè ayiti ka chanje ki te yon like, yon komantè, yon abone

Haïti quatre ans après la mort de Jovenel Moïse : entre chaos, résilience et incertitudePar Delson Gauvin | DG Info TVLe...
06/07/2025

Haïti quatre ans après la mort de Jovenel Moïse : entre chaos, résilience et incertitude

Par Delson Gauvin | DG Info TV

Le 7 juillet 2021, le président haïtien Jovenel Moïse était assassiné dans sa résidence privée à Pèlerin 5, sur les hauteurs de Port-au-Prince. Quatre ans plus t**d, Haïti demeure plongée dans une crise profonde, marquée par l’insécurité généralisée, l’effondrement institutionnel et une population en quête d’un minimum d’espoir.

Un pays sans cap

Depuis la mort du président, Haïti est sans direction claire. Aucun président élu ne lui a succédé. Les institutions sont dysfonctionnelles, le parlement est inopérant, la justice est paralysée et la confiance du peuple dans l'État est brisée. La transition politique dirigée tour à tour par Ariel Henry, puis par le Conseil présidentiel de transition, peine à répondre aux urgences multiples.

La montée des gangs

L’un des effets les plus dévastateurs de cette crise post-Moïse est l’explosion de la violence. Les gangs armés contrôlent aujourd’hui plus de 80 % de la capitale. Kidnappings, assassinats, déplacements forcés : le quotidien des Haïtiens est devenu un cauchemar. Les forces de l’ordre, dépassées, ont perdu le contrôle de plusieurs zones stratégiques.

L’économie en chute libre

L’économie haïtienne est en récession continue. L’inflation galopante, la dépréciation de la gourde et la rareté des produits de base aggravent la misère des citoyens. Le chômage touche une grande partie de la population active, et les investissements sont quasiment inexistants.

Une mission internationale en attente

Malgré l’appel à l’aide de la communauté internationale et la promesse d’une mission multinationale de sécurité menée par le Kenya, l’arrivée effective de cette force t**de encore, en raison de blocages politiques, logistiques et juridiques.

La société civile se bat

Malgré le chaos, la société civile haïtienne continue de résister. Des organisations communautaires, des journalistes, des artistes et des citoyens s’engagent chaque jour pour défendre les droits humains, éduquer, nourrir et soigner les plus vulnérables. Cette résilience est l’un des rares piliers encore debout dans un pays en ruine.

Et après ?

Quatre ans après l’assassinat de Jovenel Moïse, l’enquête sur son meurtre reste incomplète, tant au niveau national qu’international. La vérité t**de, la justice aussi. Mais pour beaucoup, la vraie urgence est ailleurs : reconstruire un État, rétablir la sécurité, redonner confiance à un peuple abandonné.

Haïti est à la croisée des chemins. Et ce peuple, épuisé mais debout, attend plus que jamais une réponse à la hauteur de ses souffrances.

L’esprit combatif de Diogo Jota : un symbole pour Liverpool et le football mondialPar Delson Gauvin | DG Info TVPublié l...
06/07/2025

L’esprit combatif de Diogo Jota : un symbole pour Liverpool et le football mondial

Par Delson Gauvin | DG Info TV
Publié le 6 juillet 2025

La ville de Liverpool pleure l’un de ses fils adoptifs les plus aimés. Diogo Jota, attaquant portugais de 28 ans, est décédé tragiquement jeudi dernier dans un accident de voiture en Espagne, aux côtés de son frère André Silva. Depuis l’annonce de la nouvelle, les hommages affluent de partout : Anfield, Gondomar, le parlement portugais, jusqu’aux terrains de Wimbledon et à l’Euro féminin.

Une énergie unique, un joueur à part

Diogo Jota restera dans la mémoire des supporters de Liverpool pour sa ténacité, son courage et son amour du jeu. L’un de ses matchs les plus emblématiques remonte à octobre 2022, face à Manchester City. Bien que n’ayant marqué ni but ni passe décisive, Jota a livré un match d’une intensité rare, pressant sans relâche jusqu’à sa blessure à la 100e minute. Il sacrifiera ainsi sa participation à la Coupe du monde 2022, un rêve d’enfant qu’il n’aura jamais l’occasion de réaliser.

Mais c’était cela, Jota : un joueur qui ne reculait devant rien. “Il avait une énergie nerveuse, presque rebelle. Il chassait le ballon, chassait les espaces,” a déclaré Neil Atkinson, du podcast The Anfield Wrap, à CNN Sports.

Une vie volée, un vide immense

Marié récemment et père d’un jeune enfant, Jota semblait entrer dans la plus belle phase de sa vie. Son décès brutal choque non seulement la planète football, mais également tous ceux qui ont vu en lui un exemple de travail acharné et d’humilité.

À Liverpool, les supporters ont afflué par milliers à Anfield jeudi et vendredi pour lui rendre hommage. Des fleurs, des chandails, des photos, et surtout un silence poignant ont transformé les abords du stade en lieu de recueillement.

En parallèle, son épouse Rute Cardoso, en larmes, a été soutenue par la famille et d’anciens coéquipiers lors des funérailles à Gondomar. Virgil van Dijk, Andrew Robertson, Jordan Henderson, et plusieurs autres membres de Liverpool étaient présents, tout comme Jorge Mendes, son agent, et des figures politiques portugaises.

Plus qu’un joueur : une inspiration

Ce qui faisait de Jota un favori du public n’était pas nécessairement sa technique – bien que remarquable – mais sa volonté farouche de tout donner pour le maillot. “Les fans aimaient cet état d’esprit, cette envie, et même cette petite malice dans sa manière de marquer,” ajoute Atkinson.

Dans une vidéo posthume, Jota disait : “En tant que fan, on veut voir un joueur se battre pour le club, pour l’écusson qu’il aime.”

Ce combat, il l’a mené jusqu’au bout, et c’est pour cela que Liverpool, Gondomar, et tout le Portugal pleurent un guerrier tombé trop tôt.

DG Info TV

© Delson Gauvin 2025 – Reproduction interdite sans autorisation.

La Commission parlementaire dominicaine échoue à conclure la révision du Code pénal — Reprise prévue lundiPar Delson Gau...
06/07/2025

La Commission parlementaire dominicaine échoue à conclure la révision du Code pénal — Reprise prévue lundi

Par Delson Gauvin | DG Info TV

Saint-Domingue — La commission bicamérale chargée d'examiner le nouveau projet de Code pénal de la République dominicaine n’a pas pu achever la révision de l’ensemble des articles vendredi, comme elle l’avait initialement prévu. En raison de vifs désaccords entre les parlementaires, les débats se sont prolongés, forçant la commission à reporter la poursuite des discussions au lundi 8 juillet à 14 heures.

Les débats d’hier se sont enlisés particulièrement sur les questions de violences et d’agressions sexuelles, déjà fortement controversées jeudi. Deux députées ont réclamé des sanctions très lourdes, tandis que la majorité s’est prononcée pour des peines plus mesurées, surtout dans le cadre des violences conjugales.
Eugenio Cedeño, l’un des 33 membres de la commission, a précisé que les peines d’agression sexuelle retenues sont les suivantes :

2 à 3 ans de prison quand il s’agit d’agression entre adultes,

10 à 20 ans quand la victime est un enfant,

30 ans en cas d’agression sexuelle aggravée (viol),

40 ans si l’agression conduit à la mort.

« Je ne crois pas qu’il existe une législation au monde qui prévoit des sanctions aussi sévères », a affirmé Cedeño aux journalistes.

L’avortement reste criminalisé

Lors des séances de jeudi et vendredi, les articles concernant l’avortement ont été validés, confirmant sa pénalisation en toutes circonstances. Une position qui continue de susciter de vifs débats dans le pays et à l’international.

Un compte à rebours législatif

Le Congrès dominicain s’est fixé comme objectif de faire adopter le Code pénal avant le 26 juillet, date de la fin de la législature actuelle. À défaut, le projet serait renvoyé à la prochaine législature qui débutera le 16 août.

De nouveaux crimes inclus dans le Code

Le projet de nouveau Code pénal, très attendu par de nombreux secteurs de la société, introduit de nouvelles infractions pénales graves comme le terrorisme, le génocide, ou encore le sicariat (meurtre à gages). Il prévoit aussi des peines cumulées allant jusqu’à 60 ans, bien au-delà de ce que permet le code actuel, en vigueur depuis… 1884.

Alors que les jours sont comptés pour conclure, la tension monte au Parlement. La reprise des travaux lundi prochain sera décisive pour l’avenir juridique du pays.

— DG Info TV
Sous: Diario Libre
Crédit photos :Diario Libre

Meksik Te Pare pou Deplasman Masiv Trump Te Pwomèt yo — Men Sa Pa RiveDelson Gauvin | DG Info TVTIJUANA, Meksik — Lè Pre...
06/07/2025

Meksik Te Pare pou Deplasman Masiv Trump Te Pwomèt yo — Men Sa Pa Rive

Delson Gauvin | DG Info TV

TIJUANA, Meksik — Lè Prezidan Donald Trump te anonse li pral lanse "pi gwo operasyon depòtasyon nan listwa Etazini," Meksik te antre an alèt. Gouvènman lokal nan Tijuana te deklare yon eta dijans, pandan otorite federal yo te mete kanpe yon abri ki ka resevwa jiska 2,600 moun, ak kabann, douch, epi menm kwizin ak chef abiye an blan.
Yo te panse se te fen mond lan ki tap rive. Men, senk mwa apre Trump pran pouvwa a, abri a prèske vid. An mwayèn, se sèlman 38 moun pa jou ki rive la. Yon etaj antye abri a deja fèmen pou ekonomize resous.

Sitiyasyon an menm jan nan lòt vil sou fwontyè Meksiken an. Pandan anpil moun nan vil tankou Los Angeles ap manifeste kont arestasyon imigran, plizyè peyi kote imigran sa yo sòti, tankou Gwatemala ak Kolonbi, sezi wè kantite moun Etazini voye tounen yo se pi piti olye de plis.
Mónica Vega, responsab sant resepsyon an nan Tijuana, di klèman:
"Jiskaprezan, pa gen depòtasyon masiv ki fèt."

Trump Fèmen Fwontyè a, Men sa Vin Redwi Kantite Moun Pou Depòte

Trump mete fen nan pwogram azil yo epi ogmante prezans sòlda sou fwontyè a, sa ki fè kantite imigran ki ta fasil pou depòte vin bese anpil. Olye de sa, li oblije chèche depòte moun ki deja gen anpil tan k ap viv Ozetazini san papye. Se yon pwosesis ki pi konplike.

Dapre otorite imigrasyon ameriken yo, plis pase 239,000 moun te depòte depi Trump monte sou pouvwa. Men, sa se anpil mwens pase kantite Biden te depòte pandan menm peryòd la ane pase, ki te plis pase 341,000.
Malgre sa, administrasyon Trump kontinye ogmante arestasyon andedan kominote ameriken yo. Plis pase 56,300 imigran deja nan detansyon, e depòtasyon yo kòmanse ogmante piti piti.

Meksik ak Lòt Peyi te Prepare pou Yon Vague Imigran — Men yo Pa Vini

Prezidan Meksiken Claudia Sheinbaum te fè bati 10 abri sou fwontyè a, pou jere sa yo te panse ki t ap vin dè santèn de milye imigran. Men reyalite a diferan. Plizyè abri vid, e menm Casa del Migrante, yon abri katolik ki te konn ranpli, pa gen anpil moun ankò.

Yon chanjman enpòtan se kantite Meksiken yo k ap depòte pa avyon dirèkteman pou sid peyi a. Gen lòt peyi tankou Venezuela ki te kòmanse aksepte plis vòl depòtasyon anba presyon Washington.
Anpil moun sispann vini tou, paske pa gen okenn fason legal pou mande azil. "Lè moun konprann sa, yo pa vini ankò," dapre pè Patrick Murphy ki dirije Casa del Migrante.

Gouvènman Trump ap Chèche Plis Mwayen pou Akselere Depòtasyon yo

Gouvènman ameriken an planifye ogmante kapasite detansyon a 100,000 kabann, epi anplwaye plis ajan imigrasyon, gras ak nouvo lwa Trump te siyen an. Sa ka bay yon pi gwo kouraj nan operasyon depòtasyon yo nan 2èm mwatye 2025.

Menm ak plis resous, li pa fasil depòte moun ki tèlman vin yon pati nan ekonomi ameriken an, tankou nan sektè agrikilti, restoran ak otèl. Endistri sa yo ap fè presyon kont operasyon ICE yo, e byenke yo te jwenn yon ti soulajman, administrasyon Trump te retire li byen vit.

Yon Sitiyasyon Ki Gen Plizyè Figi Imen

Pami ti ponyen moun ki rive nan abri Tijuana a, gen kèk moun ki gen plizyè ane depi yo kite Meksik, ak fanmi ki toujou viv Ozetazini. Tankou Carlos Tafolla, 31 an, ki tap ranmase rezen nan Kalifòni depi 13 lane, ak 3 pitit li ki fèt sou tè Ameriken. Yon lòt, José, yon ouvriye 45 an, te di li pa gen plan pou lavni, li senpleman di:
“Mwen pa konnen… Mwen pa gen plan.”
Rapò sa a se yon echantiyon de politik imigrasyon kontwovèsyal Trump lan, kote gwo deklarasyon pa toujou koresponn ak reyalite sou teren an.

Meksik toujou kenbe tant li yo pare, men kesyon an rete — èske vrèman, vag depòtasyon an ap rive, oswa èske se sèlman yon gwo pawòl politik?

— DG Info TV

🟣 DG INFO TV – SPÒAnsu Fati renouvle kontra li epi ale an prèt nan AS Monaco🗓️ 1 Jiyè 2025Jèn atakan Barça a, Ansu Fat...
01/07/2025

🟣 DG INFO TV – SPÒ
Ansu Fati renouvle kontra li epi ale an prèt nan AS Monaco

🗓️ 1 Jiyè 2025
Jèn atakan Barça a, Ansu Fati, renouvle kontra li ak FC Barcelòn jiska 2029, men li kite ekip la an prèt pou sezon 2025-2026 pou li jwe ak AS Monaco nan Lig 1 an Frans.

Barcelòn di prè a pa gen opsyon acha, epi yo swete Fati retounen ak plis eksperyans apre yon sezon konpetitif.

Fati, ki te deja prete bay Brighton sezon pase a, ap chèche rekòmanse karyè li apre blesi ak mank tan jwe yo.

— DG Info TV 🟣/*Delson GAUVIN*

🟣 DG INFO TV – NOUVEL ENTÈNASYONALTrump di DOGE kapab "manje Elon" pandan lagè kont Musk ap ogmante🗓️ 1 Jiyè 2025Relasyo...
01/07/2025

🟣 DG INFO TV – NOUVEL ENTÈNASYONAL

Trump di DOGE kapab "manje Elon" pandan lagè kont Musk ap ogmante

🗓️ 1 Jiyè 2025
Relasyon ant Prezidan Donald Trump ak Elon Musk deteryore pi plis, apre Musk lanse atak sou gwo lwa depans Trump lan, li rele "One Big Beautiful Bill". Musk, ki te deja demisyone nan ajans gouvènmantal DOGE, menase pou mete kandida kont Repibliken ki vote lwa sa a.

Trump frape tounen: li menase pou sèvi ak DOGE pou mennen ankèt sou tout kontra gouvènman ki enplike Tesla, SpaceX, ak lòt biznis Musk yo.
“DOGE se yon monstra ki ka retounen manje Elon,” Trump deklare jodi madi nan La Mezon Blanch.

Konflit sa a deja frape finans Musk lan: aksyon Tesla tonbe prèske 5%, apre yon lòt 2% lendi. Ekspè yo di envestisè pè Trump mete fen nan sibvansyon ak kredi regilasyon ki bay Tesla milya dola chak ane.

Musk kontinye ak atak li sou X (ansyen Twitter), li menm mete anons elektoral ak figi Pinocchio pou denonse palmantè ki vote pou lwa sa a. Li menase pou lanse yon nouvo pati politik: The America Party.

Batay sa a ap mete presyon sou palmantè, pandan Trump ak Musk ap chache enfliyans politik. Pou kounye a, se Trump ki chita nan Oval Office, e Musk ap jwe defans.

— DG Info TV 🟣

Kanada anile taks sou sèvis dijital apre Trump sispann negosyasyon komèsyal yo✍Pa Delson Gauvin | DG Info TV | 30 jen 20...
30/06/2025

Kanada anile taks sou sèvis dijital apre Trump sispann negosyasyon komèsyal yo

✍Pa Delson Gauvin | DG Info TV | 30 jen 2025

OTTAWA, Kanada — Gouvènman Kanadyen an anonse dimanch swa li pral anile taks sou sèvis dijital li te gen entansyon kòmanse ranmase lendi maten sou gwo konpayi teknoloji ameriken, apre Prezidan Donald Trump te rele taks la yon "atak ouvè sou Etazini" epi te sispann negosyasyon komès ak Ottawa.

Nan yon deklarasyon ofisyèl, Ottawa di Premye Minis Mark Carney ak Prezidan Trump dakò pou rekòmanse negosyasyon sou yon akò komès global ki "mityèlman benefik", avèk objektif pou finalize li anvan 21 jiyè.

"Prezidan Trump fè sa li toujou fè — sèvi ak pouvwa ekonomik Etazini pou defann endistri ak travayè Ameriken yo," se sa pòtpawòl Mezon Blanch lan, Kush Desai, deklare lendi.

Direktè Konsèy Ekonomik Nasyonal la, Kevin Hassett, te konfime sou Fox News ke Etazini "absoliman" pare pou rekòmanse negosyasyon yo.

Taks la, ki te sipoze aplike sou revni konpayi tankou Google, Apple, Meta ak Amazon fè ak itilizatè Kanadyen sou rezo sosyal ak platfòm sou entènèt, te evalye ka koute konpayi Ameriken yo 2.3 milya dola ameriken pa ane, dapre yon gwoup endistri ameriken.

Menm jan an tou, Biwo Bidjè Palman Kanadyen estime taks la t ap rapòte plis pase 5 milya dola kanadyen sou 5 ane pou gouvènman an. Men, taks la te toujou konteste pa Washington, ki te reklame li diskrimine kont konpayi Ameriken.

Reyaksyon an te rapid ak fache semèn pase a, lè Trump mete yon fren total sou negosyasyon yo, e li menase Kanada ak plis sanksyon ekonomik. Relasyon ant 2 vwazen yo vin vin pi tansyone depi Trump retounen nan La Mezon Blanch. Li te mete divès tarif sou machandiz Kanadyen, mete an kesyon si Kanada ka fonksyone kòm yon nasyon endepandan, e li te menase fè Kanada vin 51yèm eta Ameriken.

"Ekonomikman, nou gen tout kat yo nan men nou kont Kanada," Trump te deklare nan La Mezon Blanch. "Mwen pa vle sèvi avè l, men yo atake konpayi teknoloji nou yo."

Nan apremidi dimanch, gouvènman Kanadyen an fè bak e li anonse li pral depoze yon pwojè lwa pou anile taks la, ak espwa sove negosyasyon yo.

Premye Minis Carney, ki monte sou pouvwa an avril sou baz li se sèl lidè ki ka jere Trump, sanble gen yon relasyon plis diplmatik ak lidè Ameriken an pase ansyen Premye Minis Justin Trudeau. Toude lidè yo te angaje yo pou avanse diskisyon sou yon nouvo akò komès pandan Somè G7 Kanada te òganize pi bonè mwa sa a.

"Premye Minis Carney klè sou sa: Kanada pral pran tan li bezwen — men pa plis — pou jwenn yon akò ki bon pou tout moun," gouvènman an mete aksan sou sa nan deklarasyon li.

---

Pou plis detay sou devlopman sa a, swiv DG Info TV sou tout rezo sosyal yo.

Adresse

Mirebalais

Téléphone

+50946250223

Site Web

Notifications

Soyez le premier à savoir et laissez-nous vous envoyer un courriel lorsque DG info tv publie des nouvelles et des promotions. Votre adresse e-mail ne sera pas utilisée à d'autres fins, et vous pouvez vous désabonner à tout moment.

Contacter L'entreprise

Envoyer un message à DG info tv:

Partager