DG info tv

DG info tv Ce page est là pour vous informer former dans tous les domaines(politique/culture/sport)etc...
(1)

Trump revoke gouvènè Rezèv Federal la, Lisa CookPrezidan Donald Trump anonse sou rezo sosyal li ke li revoke imedyatman ...
26/08/2025

Trump revoke gouvènè Rezèv Federal la, Lisa Cook

Prezidan Donald Trump anonse sou rezo sosyal li ke li revoke imedyatman Lisa Cook, youn nan sèt manm konsèy gouvènè Rezèv Federal la, ak premye fanm nwa ki te okipe pòs sa.

Trump akize Cook de fo deklarasyon sou prè ipotèk epi li di li sèvi ak pouvwa konstitisyonèl pou retire l. Desizyon sa a, ki san parèy nan 111 lane istwa bank santral la, ka louvri yon batay legal ant Mezon Blanch ak Rezèv Federal la.

Cook deja te rejte demann Trump te fè pou l demisyone semèn pase a, lè akizasyon yo te parèt pou premye fwa. Li te deklare li pap kite tèt li entimide e li dispoze reponn kesyon sou dosye finansye li yo.

Desizyon Trump lan vini nan yon moman tansyon ap ogmante ak chèf Fed la, Jerome Powell, sou kesyon to enterè yo.

DG Info TV — Delson Gauvin

Washington, Etazini – 31 Jiyè 2025Prezidan Donald Trump anonse 25% taks sou enpòtasyon ki soti nan peyi End, mete fen na...
02/08/2025

Washington, Etazini – 31 Jiyè 2025

Prezidan Donald Trump anonse 25% taks sou enpòtasyon ki soti nan peyi End, mete fen nan espwa pou yon nouvo akò komès

Prezidan ameriken Donald Trump deklare mèkredi li pap pwolonje dat limit 1ye out li te fikse pou siyen nouvo akò komès, e li anonse yon taks 25 pousan sou tout pwodwi k'ap soti nan peyi End. Desizyon sa a frape espwa pou Etazini ak youn nan pi gwo patnè komès li yo jwenn yon antant.

Sou platfòm li Truth Social, Trump jistifye mezi a ak sa li rele “DEFISIT KOMÈS GIGANTESK AVÈK END!!!” epi li kritike achte ekipman militè ak enèji Larisi pa peyi End. Li presize ke, anplis taks la, l’ap mete yon “PINISYON” pa espesifye ki ap antre an aplikasyon apati vandredi.

Negosyasyon ak Premye Minis Endyen an, Narendra Modi, te pami pi gwo priyorite Mezon Blanch lan pandan mwa ki sot pase yo, men pa gen okenn avni klè pou yon akò apre anons sa.

– DG Info TV

Delson Gauvin pou DG Info TV, Pòtoprens 29/7/2025Endya depase Lachin kòm pi gwo ekspòtatè telefòn entelijan OzetaziniPou...
29/07/2025

Delson Gauvin pou DG Info TV, Pòtoprens 29/7/2025

Endya depase Lachin kòm pi gwo ekspòtatè telefòn entelijan Ozetazini

Pou premye fwa nan istwa, Endya vin premye ekspòtatè telefòn entelijan Ozetazini, dapre yon rapò Canalys. Nan dezyèm trimès 2025 la, 44% nan tout telefòn entelijan ki te antre nan mache ameriken an soti Endya, kont 13% menm lè ane pase. An menm tan, Lachin pèdi plas li, desann nan 3zyèm pozisyon ak sèlman 25%—yon gwo bès konpare ak 61% ane pase.

Se desizyon Apple pou li deplase kapasite pwodiksyon li soti Lachin pou mete l' Endya ki pouse chanjman sa. Analys Sanyam Chaurasia fè konnen Apple te ogmante kapasite li anpil nan Endya e li deside sèvi ak li prensipalman pou mache ameriken an. Sa vin favorize ekspòtasyon Endya yo ki ogmante 240% sou yon ane.

Malgre sa, Apple toujou depann de faktori li yo nan Lachin, menm si pwodwi elektwonik yo pa antre nèt nan tarif retalyasyon Prezidan Donald Trump mete sou Lachin. Men iPhones ki fèt nan Lachin toujou sibi yon minimòm 20% tarif.

Plizyè ekspè estime mouvman sa fè pati yon tandans jeneral kote gwo konpayi yo ap chèche lòt opsyon pase Lachin, sitou aprè pandemi Covid-19 ak tansyon komèsyal ki pa sispann.

DG Info TV – Enfòmasyon ou ka konte sou li.

Starmer Menase Rekonèt Eta Palestinyen si Israel Pa Chanje Politik li sou GazaDelson Gauvin | DG Info TV | 29 Jiyè 2025L...
29/07/2025

Starmer Menase Rekonèt Eta Palestinyen si Israel Pa Chanje Politik li sou Gaza

Delson Gauvin | DG Info TV | 29 Jiyè 2025

LONN — Premye Minis britanik Keir Starmer lanse yon avètisman sevè kont gouvènman Netanyahu a: si Israel pa dakò ak yon sesefe epi pa angaje tèt li nan yon solisyon de-eta, Wayòm Ini a ap rekonèt Eta Palestinyen an ofisyèlman nan mwa septanm.

Deklarasyon Starmer la fèt nan yon konferans pou laprès apre li te konvoke kabinè l an ijans nan 10 Downing Street, apre yon vizit li te fè ak ansyen prezidan ameriken Donald Trump nan peyi Scotland.
“Pèp Palestinyen an soufri twòp,” Starmer deklare. “Nan Gaza, nou wè timoun ap mouri grangou, ti bebe ki two fèb pou kanpe — imaj sa yo pap janm efase nan memwa nou.”

Li mete aksan sou presyon ki soti nan kabinè li ak nan mitan palmantè Pati Travay la, ki pouse l pran pozisyon sa a, espesyalman apre anons Prezidan fransè Emmanuel Macron semèn pase a ki di Lafrans ap vote pou eta Palestinyen nan Nasyonzini nan mwa septanm.
Si Israel pa pran mezi konkrè pou mete fen nan kriz imanitè ki ap devaste Gaza, epi si li pa angaje l pou lapè dirab ak solisyon de-eta a, Starmer fè konnen Wayòm Ini a pap tann ankò pou rekonèt Palestin kòm yon eta souvren. Objektif la, daprè li, se “yon Israel ki an sekirite bò kote yon eta Palestinyen ki vivab ak endepandan.”

Reyaksyon Fache Soti Bò Tel-Aviv ak Washington
Premye Minis Israel la, Benjamin Netanyahu, pa pran tan reponn. Sou rezo sosyal X, li akize Starmer kòm yon moun k ap “bay rekonpans pou teworis Hamas.” Li ajoute: “Eta Palestinyen jodi a sou fwontyè Israel la ap menase Wayòm Ini a demen.”

Menm ton lan soti nan Washington kote ansyen Prezidan Trump, ki t ap retounen soti nan Scotland, di: “Se tankou w ap rekonpanse Hamas. Mwen pa dakò ditou.” Li ajoute ke pandan li te ak Starmer, yo “pa janm diskite sou sijè sa.”
Pozisyon Ofisyèl Diplomasi Britanik la
Nan Nasyonzini, Minis Zafè Etranjè David Lammy mete pwen sou non: “Refi gouvènman Netanyahu a pou aksepte solisyon de-eta a pa sèlman imoral, men li tou danjere.”

Netanyahu, li menm, kontinye nie ke gen grangou nan Gaza. “Se manti dwat sou figi,” li deklare.
Soutyen Lakay
Starmer ka konte sou sipò solid lakay li. Plis pase 255 palmantè britanik, soti nan plizyè pati politik, siyen yon lèt ki mande gouvènman an rekonèt Palestin san pèdi tan. Gen kèk pami yo ki estime ke pa gen rezon tann mwa septanm — rekonèsans lan ta dwe fèt imedyatman.

Tandans Ewopeyen an
Deja, prèske 140 peyi nan mond lan rekonèt Eta Palestinyen an. An Ewòp, Espay, Iland ak Nòvèj te fè sa ane pase a. Jodi madi a, nan Brussels, plis pase 20 nan 27 anbasadè Inyon Ewopeyen yo eksprime gwo enkyetid yo sou kriz imanitè a k ap mete Gaza ajenou.

Si Israel pa bay siy ouvèti, Wayòm Ini a pare pou l mete pwa diplomatik li nan balans lan pou fòse lapè — menm si sa ap mete l an konfli dirèk ak alye tradisyonèl li yo. Dosye Gaza a kontinye mete presyon sou lidè mondyal yo, pandan imaj timoun grangou ak vil an kraze kontinye sikile sou tout rezo sosyal.

© Delson Gauvin pou DG Info TV

 # Pèp Scotland kont Trump ak imajinasyon, imè ak son kònen de move gouDelson Gauvin | DG Info TV | 28 Jiyè 2025EDINBURG...
28/07/2025

# Pèp Scotland kont Trump ak imajinasyon, imè ak son kònen de move gou

Delson Gauvin | DG Info TV | 28 Jiyè 2025

EDINBURGH, Scotland — Avèk pankat ki plen imè, mizik kònen, vye propo ak mesaj grav sou sab bò lanmè, pèp Scotland eksprime mekontantman yo kont vizit Prezidan Ameriken Donald Trump nan peyi yo. Vizit sa a ki dire senk jou se pa premye fwa li pwovoke kolè, men fwa sa a, li jwenn yon repons byen "Scottish": ak imajinasyon, ironik, e pafwa ak yon ti piman.

Dimanch, bò estati William Wallace nan Aberdeen, yon aktivis Ameriken ki ap viv nan Scotland, Joseph DeLappe, te mete yon biwo kouvri ak drapo Etazini ki gen pawòl "Sorry" sou li. Li t’ap prezante eskiz pou sa l rele "echèk" peyi Etazini.
Trump, ki manman li Mary Anne MacLeod soti sou zile Lewis, se pa yon etranje pou pwotestasyon. Men nan Scotland, manifestasyon kont li pran yon fòm inik: pankat ki di “Nae Trump” (Pa Trump), lòt ki rele li "radge" (yon moun fou oubyen danjere), san bliye sa ki mete li sou menm pye ak bwason lokal Irn-Bru: “Keep orange fizzy, not fascist.”

Samdi, Trump te vizite teren gòlf li nan Turnberry, pandan plizyè santèn moun t’ap manifeste nan Edinburgh, Aberdeen, Dumfries e lòt vil ankò. Anpil te pote pankat ki fè referans ak komedyèn Janey Godley, ki te vin popilè pou yon pankat anti-Trump li te kenbe: “Janey was right”.

Yon bann manifestan pa t ka jwenn aksè sou teren gòlf la, yo ale bò lanmè pou yo ekri sou sab la: “Get Trump Out” ak “Free Palestine.” Sa montre kijan manifestasyon yo pa t sèlman anti-Trump, men yo mete ansanm divès koz sosyal ak mondyal.

Nan mitan tout sa, gen sipò tou pou Trump nan kèk kote tankou Turnberry, kote kèk moun wè li kòm yon moun ki mete ekonomi lokal la sou pye. Dimanch, li te ap voye bo pou kèk fanatik ki t’ap di: “We love you, Trump.” Men nan lòt zòn tankou Aberdeenshire, moun toujou fache pou promès li pa t kenbe ak efè negatif sou anviwònman.
Nan zile Lewis, kote manman Trump te fèt, afich ki di "Shame on you, Donald John" ap sikile sou kay ak teren prive. Dapre kreyatè afich la, Sarah Grussing, mesaj la senbolize jan yon manm fanmi t’ap repwoche yon timoun ki pa respekte valè kominote a.

Depite Scottish Parliament Alasdair Allan, ki reprezante Lewis, te bay yon repons tipikman Scottish: “Mwen pa ka pale pou tout moun, men mwen panse pifò moun sou zile a pa wè nan Trump valè nou renmen: modesti, konpasyon, panse anvan ou pale, viv ansanm, ak sans imè.”

Daprè yon sondaj Ipsos ki soti nan mwa mas, 71% moun Scotland gen yon opinyon negatif sou Trump.
Vizit Trump nan Scotland, menm si li sou papye se yon deplasman prive, reveye tout tansyon ki te egziste deja ant li ak pèp sa a. Yon lòt fwa ankò, Scotland montre kapasite li pou manifeste ak kouraj, imajinasyon — ak yon ti son fawouch pou dekore mesaj la.

Delson Gauvin
DG Info TV – Brase lide pou enfòme, reponn pou konprann.

Plis Pase 14 Milyon Timoun Pa Janm Resevwa Yon Sèl Dòz Vaksen: Alèt WHO ak UNICEFPa Delson Gauvin | DG Info TVYon nouvo ...
15/07/2025

Plis Pase 14 Milyon Timoun Pa Janm Resevwa Yon Sèl Dòz Vaksen: Alèt WHO ak UNICEF

Pa Delson Gauvin | DG Info TV

Yon nouvo rapò alarman pibliye pa Òganizasyon Mondyal Lasante (WHO) ak UNICEF revele ke plis pase 14.3 milyon timoun atravè lemond pa janm resevwa yon sèl dòz vaksen, mete yo an danje kont maladi nou ka evite ak vaksen.

Malgre ti pwogrè ki fèt depi ane pase a — ak 171,000 timoun anplis ki rive jwenn premye vaksen yo an 2024 — reyalite a toujou grav: plis pase 14 milyon timoun rete konplètman san pwoteksyon kont maladi grav, e plis pase 5.7 milyon resevwa vaksen de manyè patikilye oswa pa fini seri yo.

Lagè ak konfli: Pi gwo baryè pou vaksen

Dr. Kate O’Brien, direktè WHO pou vaksen ak iminizasyon, lanse avètisman: “Nou frape yon plafon vè nou pa ka kraze, e li ap vin pi difisil chak jou pou pwoteje plis timoun.”
Rapò a mete aksan sou reyalite dezolasyon an: timoun ki viv nan 26 peyi ki afekte pa konfli oswa kriz imanitè gen twa fwa plis chans pou yo pa jwenn okenn vaksen. Plis pase mwatye nan timoun ki pa vaksinen yo soti nan peyi sa yo.

9 peyi konsène pou mwatye timoun yo

Nan tèt lis peyi kote timoun yo plis pa jwenn vaksen, nou jwenn:

Nijerya

End

Soudan

Repiblik Demokratik Kongo

Etyopi

Endonezi

Yemen

Afganistan

Angola

Yo reprezante 52% tout timoun ki pa janm resevwa yon vaksen.

Mank konfyans ak manti sou vaksen frape peyi rich yo

Nan peyi devlope yo, ezitasyon vaksen ak mank konfyans nan sistèm sante lakoz yon retou maladi tankou lawoujòl ak polyo. Dr. Ephrem Lemango soti nan UNICEF di, “Sa reflete yon kriz konfyans – pa sèlman nan vaksen, men nan tout sistèm ki fè yo disponib.”

Maladi ap parèt kote vaksinasyon ba

Dr. O’Brien di ke malgre estatistik nasyonal ka sanble bon, gen kominote kote timoun yo pa vaksinen ditou — se la epidemi ap pete, epi timoun sa yo se viktim dirèk.
Nan Etazini, yon epidemi lawoujòl soti nan Texas ap elaji. Anpil nan timoun ki afekte yo pa t vaksinen, oswa pa gen enfòmasyon sou estati yo.

Pwogrè ki fè kè kontan: Vaksen HPV

Rapò a mete limyè sou pwogrè enpòtan nan vaksen kont HPV:

Pami tifi, pwoteksyon premye dòz vaksen HPV monte a 31% an 2024 (kont 27% an 2023).

Tifi ki fin resevwa tout dòz yo pase soti nan 14% an 2022 a 28% an 2024.

Pwogrè sa yo soti sitou gras ak entegrasyon vaksen an nan peyi tankou Nijerya, Bangladèch ak lòt.

Finansman anba menas, pandan vaksen sove lavi

Dr. Tedros Ghebreyesus, Direktè Jeneral WHO, kritike rediksyon èd entènasyonal: “Koupe fon ak manti sou vaksen ka efase dè dekad pwogrè.”
Nan menm sans lan, UNICEF lanse apèl: “Nou pa ka kite timoun mouri anba maladi nou deja konn evite.” Yo mete aksan sou bezwen pou ogmante envestisman lokal, rebati konfyans piblik, e simaye enfòmasyon ki kòrèk sou vaksen.

Yon mizajou sou DTP ak lawoujòl

89% tibebe resevwa omwen yon dòz vaksen DTP (difterit, tetanòs, ak kowouch) an 2024.

Men 20.6 milyon timoun pa resevwa premye dòz vaksen kont lawoujòl.

Dezyèm dòz lawoujòl monte a 76% globalman.

Konklizyon:
Malgre vaksen sove plis pase 150 milyon lavi pandan 50 dènye ane yo, gen plis pase 14 milyon timoun ki rete san okenn pwoteksyon. Jan Dr. Dan Barouch mete sa klè: “Vaksinasyon timoun se youn nan entèvansyon medikal ki pi efikas. Nou dwe mete l pi wo sou lis priyorite mondyal la.”

Pa bliye: Chak timoun merite chans pou viv an sante.

DG Info tv ap suiv evolisyon dosye a.
DG Info TV – Enfòmasyon ki klere wout ou.

DG Info TV – Atik Delson Gauvin🗓️ 8 Jiyè 2025🎙️ Redaksyon Espesyal DG Info TVJiska 1 milyon dola ameriken Dekolor ta ofr...
08/07/2025

DG Info TV – Atik Delson Gauvin
🗓️ 8 Jiyè 2025
🎙️ Redaksyon Espesyal DG Info TV

Jiska 1 milyon dola ameriken Dekolor ta ofri Morrison pou pwolonje kontra a, dapre yon plent ofisyèl

SANTO DOMINGO — Nan yon nouvo toubiyon skandal koripsyon, konpayi Dekolor SRL, ki responsab sèvis lisans kondwi ann Ayiti depi lane 2005, jwenn tèt li nan mitan yon plent grav ki soti bò Instituto Nacional de Tránsito y Transporte Terrestre (INTRANT), ak direktè li Milton Morrison.

Selon dokiman ofisyèl ke DG Info TV te kapab konsilte, Rogelio Oruña, prezidan Dekolor, ta swadizan ofri jiska 1 milyon dola ameriken (ki egal a anviwon 60 milyon goud) bay direktè INTRANT lan pou sa ka pèmèt yo rete sèl founisè sèvis lisans yo, atravè yon nouvo kontra. Menm plis, Oruña ta pwomèt yon peyiman regilye chak mwa de 3 milyon goud pandan 5 ane, pou garanti kontra a.

Yon zak "desperasyon" e presyon dirèk sou Morrison

Plent lan, ki depoze devan Prokuratri Espesyalize nan Kouripsyon Administratif (PEPCA), mete non tou Sandra Oruña, ki se jeneral manadjè konpayi an, kòm youn nan konplis.

Nan dokiman an, li esplike kijan Rogelio Oruña te vin san avètisman nan lokal INTRANT, li te nervye ak boulvèse, epi li ta insiste ak fòs sou direktè Morrison pou l' chanje kondisyon yo nan nouvo apèl d’of pou lisans yo. “Asosye w avè nou, chanje kondisyon yo... kontra sa a pa gen pèsonn ki ka ranpòte l’ si se pa nou”, se sa li ta deklare.

Plent mete aksan sou 4 zak grav:

Tentativ koripsyon (soborno)

Asosyasyon malveyan

Èske kont Leta (estafa)

Chantaj elektwonik

Konpayi Dekolor ta eseye itilize lajan kòm zouti presyon pou kontinye jere lisans kondwi ann Ayiti, yon sèvis ki se kle nan sistèm transpò peyi a.

Rete branche ak DG Info TV

N ap kontinye swiv dosye sa ki ka mete limyè sou plis zak koripsyon nan administrasyon piblik la. Eske jistis pral fè travay li? Èske lòt non ap sòti nan dosye sa?

Delson Gauvin

DG Info TV | Redaksyon Anti-Koripsyon

📲 Swiv DG Info TV sou tout rezo yo pou plis detay ak analiz pwofon sou dosye sa ak lòt nouvèl cho.

📰 DG Info TV | Atik EspesyalHôtel Oloffson: Yon lòt patrimwàn gang yo detwi ann AyitiPa Delson Gauvin | 8 Jiyè 2025Pòtop...
08/07/2025

📰 DG Info TV | Atik Espesyal
Hôtel Oloffson: Yon lòt patrimwàn gang yo detwi ann Ayiti

Pa Delson Gauvin | 8 Jiyè 2025

Pòtoprens –
Yon lòt fwa ankò, vyolans san fren gang ame yo pran nan kè kapital la yon pyès enpòtan nan patrimwàn kiltirèl ak istorik peyi a. Hôtel Oloffson, ki te chita sou wout Ave Christophe, vin dènye viktim destriksyon sa a. Otèl sa a pa t yon senp bilding; li te yon senbòl, yon moniman vivan, kote listwa, kilti, mizik, ak diplomasi te rankontre pandan plis pase yon syèk.

Yon patrimwàn ki te pote lespwa ak memwa
Hôtel Oloffson te konstwi kòm yon rezidans prive nan fen 1800 yo avan li te tounen yon otèl. Nan ane 1940 yo, li te deja vin yon pwen rasanbleman pou ekspatriye, atis, diplomat, ak ekriven. Otè britanik Graham Greene te itilize li kòm enspirasyon pou otèl nan woman li "The Comedians". Mizik mizisyen Richard A. Morse ak gwoup RAM te resonnen chak Jedi swa nan galri otèl la, mete Oloffson kòm sant aktivite kiltirèl.

Gang yo mete dife nan memwa kolektif la
Selon temwayaj otantisite ki soti nan vwazinaj la, bandi ame te anvayi lokal la, kraze tout sa ki te ladan, epi mete dife. Bilding lan, ki te deja chita sou yon kolòn frap akoz kriz ekonomik lan, pa t gen kapasite pou reziste. Otorite yo, absan jan sa konn fèt, pa t fè okenn entèvansyon.

Pèdi Oloffson, se pèdi plis pase yon otèl
Pèp Ayisyen pèdi pa sèlman yon lokal, men yon pati enpòtan nan istwa li. Se te kote anpil Ayisyen te jwenn enspirasyon, kote kilti te pran rasin. Se te espas rezistans ak ekspresyon, espesyalman nan epòk diktati ak kriz politik.

Reaksyon endiyasyon sou rezo sosyal yo
Kritik, atis, ak moun nan dyaspora Ayisyen eksprime kòlè ak tristès yo. Gen ki mande pou leta mete sou pye yon plan nasyonal pou sove patrimwàn ki rete yo. Men anfas ensekirite ak absans volonte politik, lespwa ap fennen.

Destriksyon Hôtel Oloffson lan make yon lòt etap douloure nan dekonpozisyon kapital la. Lè patrimwàn pèdi, idantite pèdi. Ayiti ap gade listwa l ap boule, epi pa gen moun ki mete dlo.

🖋️ Delson Gauvin
DG Info TV

"Nou pa ka konstwi demen si nou efase tout sa ki te la yè."

*4 an apre lanmò Prezidan Jovenel Moïse: Kote vrè asasen yo?*Pa Delson Gauvin | DG Info TVPòtoprens, 7 Jiyè 2025 — Kat l...
07/07/2025

*4 an apre lanmò Prezidan Jovenel Moïse: Kote vrè asasen yo?*

Pa Delson Gauvin | DG Info TV

Pòtoprens, 7 Jiyè 2025 — Kat lane apre asasina trajik Prezidan Jovenel Moïse nan rezidans li nan Pèlerin 5, Ayiti toujou ap chèche verite. Malgre plizyè arestasyon, ekstradisyon, ak ankèt ki te lanse toupatou, peyi a poko jwenn repons klè sou kiyès ki te bay lòd sa a, e poukisa yo te vle mete fen nan vi yon chèf Leta anplis.

Yon dosye toujou flou

Nan dat 7 jiyè 2021, kriminèl ame te fè iripsyon nan kay prezidan an epi asasinen li ak frèt san. Kat lane apre, malgre tribinal nan peyi Etazini mete men sou kèk moun, pami yo ansyen sòlda Kolonbyen, operatè sekirite, ak kolaboratè ayisyen, dosye a toujou pa mennen nan gwo tèt ki ta ka dèyè krim lan.

Plizyè kesyon rete san repons:

Kiyès ki te bay lòd?

Ki enterè ki te anje?

Poukisa jistis ayisyen an pa fè plis pwogrè?

Jistis Etazini ap fè pwòp wout li

Nan Miami, plizyè konplis présume deja kondane. Men, malgre deklarasyon sou planifikasyon ak ekzekisyon krim lan, vrè otè entèlektyèl yo — sa yo ki te finanse, planifye epi manipile aksyon an — toujou pa parèt ofisyèlman. An Ayiti, sistèm jistis la pa rive mete lòd, ni pa montre volonte pou mennen ankèt nan sans sa a.

Yon pèp ki bouke tann

Pami popilasyon an, gen yon gwo fristrasyon. “Se pa ti mizè nou ap viv depi apre lanmò prezidan an. Jiska jòdi a, nou pa konnen ki moun ki te vrèman dèyè sa,” se pawòl Micheline, yon machann nan Kafou, ki mete aksan sou mank transparans nan dosye a.

Plizyè obsèvatè panse ke gen gwo figi nan politik, biznis ak sektè entènasyonal ki ta ka enplike, men okenn pa janm mennen devan lajistis.

Ayiti ap pèdi memwa l

Anpil pè sondaj montre plis pase 60% jèn ayisyen pa vrèman konnen detay sou sa ki te pase nan lannuit 6 pou 7 jiyè 2021 la. Krim lan, ki ta dwe sèvi kòm pwen depa pou yon revolisyon nan sistèm jistis ak sekirite peyi a, tounen yon dosye ki prèske bliye, entansyonèlman.

Konklizyon

4 lane apre, dosye asasina Prezidan Jovenel Moïse la toujou louvri, men Ayiti pa pi pre verite a. Tandiske kèk lòt peyi ap fè pa yo pou bay jistis, anndan peyi a, silans ak iminite kontinye domine. Kesyon tout moun kontinye poze: kote vrè asasen yo? E èske Ayiti va janm konnen?

---

Delson Gauvin se yon jounalis endepandan k ap kolabore ak DG Info TV sou dosye politik, sekirite ak jistis an Ayiti.

07/07/2025

Chanjman pou ayiti

Tout moun ki kwè ayiti ka chanje ki te yon like, yon komantè, yon abone

Haïti quatre ans après la mort de Jovenel Moïse : entre chaos, résilience et incertitudePar Delson Gauvin | DG Info TVLe...
06/07/2025

Haïti quatre ans après la mort de Jovenel Moïse : entre chaos, résilience et incertitude

Par Delson Gauvin | DG Info TV

Le 7 juillet 2021, le président haïtien Jovenel Moïse était assassiné dans sa résidence privée à Pèlerin 5, sur les hauteurs de Port-au-Prince. Quatre ans plus t**d, Haïti demeure plongée dans une crise profonde, marquée par l’insécurité généralisée, l’effondrement institutionnel et une population en quête d’un minimum d’espoir.

Un pays sans cap

Depuis la mort du président, Haïti est sans direction claire. Aucun président élu ne lui a succédé. Les institutions sont dysfonctionnelles, le parlement est inopérant, la justice est paralysée et la confiance du peuple dans l'État est brisée. La transition politique dirigée tour à tour par Ariel Henry, puis par le Conseil présidentiel de transition, peine à répondre aux urgences multiples.

La montée des gangs

L’un des effets les plus dévastateurs de cette crise post-Moïse est l’explosion de la violence. Les gangs armés contrôlent aujourd’hui plus de 80 % de la capitale. Kidnappings, assassinats, déplacements forcés : le quotidien des Haïtiens est devenu un cauchemar. Les forces de l’ordre, dépassées, ont perdu le contrôle de plusieurs zones stratégiques.

L’économie en chute libre

L’économie haïtienne est en récession continue. L’inflation galopante, la dépréciation de la gourde et la rareté des produits de base aggravent la misère des citoyens. Le chômage touche une grande partie de la population active, et les investissements sont quasiment inexistants.

Une mission internationale en attente

Malgré l’appel à l’aide de la communauté internationale et la promesse d’une mission multinationale de sécurité menée par le Kenya, l’arrivée effective de cette force t**de encore, en raison de blocages politiques, logistiques et juridiques.

La société civile se bat

Malgré le chaos, la société civile haïtienne continue de résister. Des organisations communautaires, des journalistes, des artistes et des citoyens s’engagent chaque jour pour défendre les droits humains, éduquer, nourrir et soigner les plus vulnérables. Cette résilience est l’un des rares piliers encore debout dans un pays en ruine.

Et après ?

Quatre ans après l’assassinat de Jovenel Moïse, l’enquête sur son meurtre reste incomplète, tant au niveau national qu’international. La vérité t**de, la justice aussi. Mais pour beaucoup, la vraie urgence est ailleurs : reconstruire un État, rétablir la sécurité, redonner confiance à un peuple abandonné.

Haïti est à la croisée des chemins. Et ce peuple, épuisé mais debout, attend plus que jamais une réponse à la hauteur de ses souffrances.

Adresse

Mirebalais

Téléphone

+50946250223

Site Web

Notifications

Soyez le premier à savoir et laissez-nous vous envoyer un courriel lorsque DG info tv publie des nouvelles et des promotions. Votre adresse e-mail ne sera pas utilisée à d'autres fins, et vous pouvez vous désabonner à tout moment.

Contacter L'entreprise

Envoyer un message à DG info tv:

Partager