Jana Bhavan Seva

21/11/2025

👱‍♀️ŽENY! V tomto sa určite spoznáte?!? 👱‍♀️
🤔Tiež máte pocit, že nie ste úplne samy sebou? Ako s tým pracujete? Chcete s tým pracovať?
😥Ja sa k sebe musím vracať každých pár mesiacov, už roky! Cítim sa hlúpo niekedy, keď nad tým premýšľam, že prečo moja autenticita, ženskosť nie je pre mňa prioritou?!?!

"Milý denníček, dnes som sa rozhodla, že si každý deň zatancujem, budem viac ženská, nebudem kontrolovať muža, nebudem ho manipulovať a bu...

20/11/2024

Nádherné povedané to, ako ja vnímam Guru Nanak-a a jeho odkaz. Pre toto sa vždy vraciam ku viere v rámci mojej jogovej praxe 🙏
Wahe Guru

22/08/2024

Zo života JOGÍNKY Jana Csaplarova
From the life of YOGI
🙌 Ctiť si 🤫 Honoring 🙌
S priateľkou Petrou sme sa rozprávali o tom, ako na rôznych tréningoch (yoga, ta**ra, o vzťahoch) dostaneme za úlohu uctiť si toho druhého poklonou či iným spôsobom (ja to tiež zadávam keď vediem tím na festivaloch European Yoga Festival ). Vyšlo nám z toho, že často vidíme ako to robíme AUTOMATICKY. Je to zaujímavé pozorovať a zároveň smutné ako často zabúdame, že dané spojenie je pre ten okamžik jedinečné a NIKDY ale naozaj NIKDY SA NEZOPAKUJE! A my to odbijeme často len rýchlym "niečím" čo sa podobá poklone či objatiu či čomukoľvek.
Samozrejme to nie je vždy, nie s každým, nie na každom workshope, proste záleží od toho ako sa cítime. Ale, nemalo by to byť vždy? Nemali by sme byť vedomí v tom, že toto je špeciálna príležitosť byť v krátkom tichom momente s inou bytosťou, ktorá nám dala čas? Uctenie si druhého vyžaduje ticho vo vnútri - ticho, ktoré chceme zdielať v tom momente s tým druhým.
Táto fotka bola urobená na Sacred Gatheringu po jednom workshope, kde sme si nemuseli uctiť nášho partnera týmto spôsobom, ale ja som cítila, že si chcem uctiť túto dušu, ktorá mi v ten moment dala tak mnoho - ukázal mi seba a tým aj mňa. Ďakujem za zachytenie tohto momentu https://axel.media Axel Hebenstreit

20/08/2024

🙌Serenity Is a Choice 🙌
(NVC Academy)

Serenity is a state of being and a universal need that is peaceful, tranquil, and clear. We can be serene even in a catastrophe, or when life is challenging, or when we are scared, hurt, angry, or sad. This happens when we are able to connect to what we value most, and to act in harmony with those values.

In Compassionate Communication, many of us hold a deep value to connect with people. When we are open to connecting even if we are triggered, angry, sad, or hurt, we can achieve serenity in that moment.

Let’s say you volunteer your time by working at your local soup kitchen. You are excited about the quality of food it provides and how it supports the people in your community. Each week when you go to volunteer, one of the other volunteers talks to homeless people in ways that don’t meet your needs for respect and consideration.

You can choose to lose your serenity by gossiping about your colleague to other volunteers, not saying hello to them when you see them, or ignoring them. If you choose these behaviors, however, you will probably also lose connection to the joy you feel through your volunteer work and your respect for the soup kitchen.

There is another option you can use to maintain your serenity. You can say hello to your colleague when you see them, talk to them honestly about how you feel, connect with them about their feelings, and focus on the needs you try to meet by working at the kitchen each week. The more we focus attention on our greatest needs, the more serenity we will enjoy in our lives from day to day.

06/06/2024

Zo života JOGÍNKY Jana Csaplarova
From the life of YOGI
🙌 Bežný život 🤫 Daily life 🙌

Keď som začala a jogou (ale vlastne aj roky po začiatku 😅) som chcela taký život ako bol na festivaloch či výcvikoch.
⁉️ Čo to znamená?
Na festivale nemusím pracovať (teda väčšinou dobrovoľníčim), nemusím variť, upratovať, len sa stretávam s ľuďmi, ktorých mám rada (a tých ktorých nie obchádzam 😅), komunita & spolupatričnosť, proste nádherný Život. Robím, čo chcem. A potom sa mi samozrejme nechcelo domov. Do práce, ktorú nemám rada, stretávanie a kolegami, ktorý mi niečo zrkadlia a ja sa necítim úplne uvoľnene, do vzťahu, ktorý ma neustále niečo učí, do povinnosti a zarábania peňazí.
Ale čo mi to vlastne ukazuje? ⁉️
Že to, čo zažívam na festivale je treba si vytvoriť doma:
• práca, ktorá je koníčkom a milujem ju
• vzťah, ktorý ma baví
• domov kde si mentálne oddychujem
• záhrada, ktorá ma napĺňa
Proste plná autenticita v každennom živote.
Nehovorím, že by som to mala na 100% teraz. Ale po poslednom festivale European Yoga Festival, ktorý milujem nadovšetko a je mi domovom, som mala takú ťažkú depresiu, že ma to vykoplo robiť s tým niečo!
Tak tu sú malé kúsky môjho každodenného radostneho života 😍
__________
When I started yoga (but actually years after I started 😅) I wanted a life like the one I had at festivals or trainings.
⁉️ What does that mean?
At a festival I don't have to work (so I mostly volunteer), I don't have to cook, clean, just meet people I love (and those I don't bypass 😅), community & togetherness, just a wonderful Life. I do what I want. And then, of course, I didn't want to go home. To a job I don't like, to meetings and colleagues that mirror me something and I don't feel completely relaxed, to a relationship that's constantly teaching me something, to responsibilities and earning money.
But what is it actually showing me? ⁉️
That what I experience at the festival needs to be created at home:
• a job that is a hobby and I love it
• a relationship that I enjoy
• a home where I can mentally unwind
• a garden that fulfills me
Just full authenticity in everyday life.
I'm not saying I would have it 100% now. But after the last European Yoga Festival, which I love more than anything and it's home to me, I was so depressed that it kicked me into doing something about it!
So here are little snippets of my daily joyful life 😍