09/01/2025
Zavolala som svoju mamu k nám, aby s nami bývala natrvalo.
Bez akéhokoľvek predchádzajúceho plánu prišla jedného dňa s taškou.
Boli v nej ponožky, papuče s nápisom „Najlepšia babička na svete“ (darček od mojich detí), teplý župan, košeľa a z nejakého dôvodu aj obliečka na vankúš.
Už tri týždne býva v mojom dome staršie dievčatko, asi tak štvorročné.
Útla, nosí bavlnené pančuchy, ktoré sa pri členkoch mierne krčia.
Kráča po chodbe, papuče jej potichu klopkajú.
Opatrne zastavuje pri prahoch, dvíha nohy, akoby prekonávala neviditeľné prekážky.
Usmieva sa na psa na chodbe, počuje neviditeľných ľudí.
Je hanblivá a veľa spí.
Jemne zahryzne do kúska čokolády (vždy jej ju nechávam v jej izbe) a napije sa čaju, držiac šálku v oboch rukách, pričom jedna sa jej trasie.
Veľmi sa bojí, že prsteň na svojej vychudnutej ruke stratí a neustále sa naň pozerá
A ja si uvedomujem, aká je stará a zraniteľná. Nechá sa viesť, uvoľní sa a prestane predstierať, že je dospelá.
Zverila mi svoj život v každom detaile.
Najdôležitejšie pre ňu je, že som doma.
Keď sa vrátim z vonka, tak si vydýchne, že sa snažím, aby som tam nebola dlho.
Každý deň opäť varím polievku, ako kedysi svojim deťom.
Na stole sa opäť objaví miska koláčikov.
Čo som cítila na začiatku?
Najprv hrôzu.
Mama bola vždy nezávislá, tri roky po otcovej smrti chcela žiť sama.
Rozumela som jej: po prvý raz v živote si mohla robiť, čo chcela.
Ale staroba si vyberá svoju daň.
Teraz cítim súcit, lásku a nehu s týmto jej krehkým svetom.
Chápem cestu, ktorou kráčame spolu.
Zo všetkých síl si želám, aby táto cesta bola pre ňu šťastná: v teple, pohodlí, s milovanou dcérou, domácimi jedlami.
Pre mamu už na ničom inom nezáleží.
Teraz mám doma dcéru vo veku osemdesiatosem rokov.
Som vďačná, že môžem spríjemniť jej starobu a dať jej pokoj, bez výčitiek.
Mami, ďakujem, že si tu.
Prosím, zostaň so mnou čo najdlhšie .... Cit.web
