05/12/2025
Najväčší ľudový liečiteľ 19. storočia. Ohuroval lekárov novátorskými metódami. Liečiteľa Františka Madvu vyhľadával celý svet. Ako prvý na Slovensku zaviedol vodoliečbu. Začiatkom 40. rokov 19.storočia si na fare ľudia doslova podávali kľučku. Z Bratislavy, Nitry, Komárna, ale aj z maďarských miest prichádzali vozy plné chorých ľudí. Jednotlivci dochádzali i z Anglicka, Irkutska, Vladivostoku, zo Srbska, z Južnej Ameriky a Kamčatky. Chodili za ním chorí z celej monarchie. Poznali ho mnohé z najvýznamnejších osobností umenia a vedy 19. storočia, jeho meno zapadlo prachom. Fraňo Madva bol vychýreným slovenským „divotvorným lekárom“, ktorý bol v liečení taký úspešný, že mu vtedajší doktori začali kruto závidieť. František Madva v liečbe používal priekopnícke metódy, ktoré mnohí vtedajší profesionálni lekári nepoznali. Okrem liečiteľských a odborných kvalít oplýval aj tými ľudskými. Ako kňaz a liečiteľ viedol život zasvätený pomoci ľuďom. František Madva sa narodil 14. septembra 1786 v Skalici. Jeho rodičmi boli Ondrej Madva a Kristína Šedá. Otec sa živil ako čižmár. František sa vo veku 10 rokov začal vzdelávať u Milosrdných bratov, kde si osvojil znalosti liečivých bylín. Pomerne rýchlo sa stal známym pre svoje liečiteľské zručnosti. Vyhľadávali ho ľudia z rôznych častí monarchie, ale aj spoza hraníc. Medzi jeho pacientov patrili aj známe osobnosti, napr. spisovateľ Imre Madách, básnik János Arány, maďarský revolucionár a politik Lajos Kossuth, vedec, bibliograf a literárny historik József Szinnyei, ale aj nitriansky biskup Imrich Bende a Štúrovci. Zo staršej generácie slovenských národovcov ho vyhľadal Ján Hollý. Používal priekopnícku diagnostiku aj preháňadlá. Pri určovaní diagnóz používal tzv. irisdiagnostiku, čiže pozorovanie škvŕn a patologických zmien očných dúhoviek, zreníc a očného bielka. Veľmi dobre sa mu darilo diagnostikovať nervové ochorenia, tuberkulózu krčných lymfatických uzlín, očné neduhy, choroby pľúc, pečene, sleziny a tiež hemoroidy. Okrem liečenia bolo o Madvovi známe, že mal silné národné cítenie. Skupina slovenských národovcov, ktorú tvorili medzi inými Ľudovít Štúr, Janko Francisci a Ctibor Zocha, navštívila 10. augusta 1847 Madvu osobne. Počas rozhovoru Madva povedal:„Vidíme, pán brat, my sme kolegovia.“„Ako prosím?“opýtal sa Štúr. Madva nato:„My obidvaja liečime náš národ. Ja telesne, vy duchovne.“ Toto všetko neušlo pozornosti prívržencom Kossutha. V roku 1848 sa dostal u nich do nemilosti, vyrabovali mu faru, krátky čas strávil vo väzení. František Madva bol ešte počas života opradený legendami, považovali ho za zázračného a tajomného. Ľudový liečiteľ František Madva si však na slávu nepotrpel. Liečil každého, kto zaklopal na jeho dvere. Okrem kuchyne mal na fare veľkú svetlú miestnosť, kde farár Madva vyšetroval chorých, vedľa nej malá komôrka, v ktorej spával. Prozaik Imre Madách, ho opísal nasledovne: „Tento zázračný muž je vysoký, chudý, hnedovlasý, z okrúhlej tváre s tenkým nosom hľadí pár prenikavých očí. Má vždy dobrú náladu. Fara i izba, v ktorej vyšetruje, sú biedne.“ Boli jednoduché, to je pravda, no v celom dome i na dvore vládol poriadok a dokonalá čistota. A to aj napriek stovkám pacientov, ktorí čakali vo dvore, v dome, na vozoch v dedine či v miestnom hostinci. František Madva vedel, že prichádza koniec a presne si určil deň svojej smrti – 20. august 1852. Ani tentoraz sa nemýlil. Pochovali ho v Nitrianskych Sučanoch. Po jeho smrti sa nenašiel nikto, kto by označil jeho hrob. Až po 43 rokoch mu z vďaky za vyliečenie z TBC dal postaviť pomník biskup Imrich Bende. V meste Prievidza si tohto pozoruhodného muža uctili tým, že po ňom pomenovali jednu z ulíc.
