27/06/2026
Hranica medzi narušeným spánkom a nespavosťou nie je jednoznačná aj keď ju lekárska a vedecká obec nakreslila takto: nespavosť je ak máš problémy so spánkom 3x týždenne a viac, po dobu 1+ mesiaocov (pozor zmena oproti minulosti, vtedy 3 a viac mes) a dôsledky nekvalitného spánku narušujú našu dennú aktivitu a výkonnosť . Potiaľto fajn.
Narušený spánok máme často pre objektívnu príčinu. Keby sme mali lepšie podmienky, spali by sme lepšie alebo viac. Dobre to poznajú rodičia malých detí, alebo situáciu kedy nám spánok narušuje napr. štekajúci pes, hluční susedia, dlhá práca, nemáme kedy spať, neskoro prichádzame, priskoro vstávame pre povinnosti atď. Toto nie je insomnia. Ak sa odstráni objektívna príčina, dokázali by sme spať dlhšie alebo kvalitnejšie.
Insomnia je niečo iné: spať môžeme, máme podmienky ale nejde nám to. Veta "čo si nepospíš" vie doviesť nespavca k veľkej frustrácii. On chce, ale nevie, nejde to. Leží v posteli, čaká a nič.
Tam je príčin viac a nie sú to tie ktoré nespavosť spustili (stres, bolesti, niektoré ochorenia, atd). Predlžujúce faktory sú iné.
Rozdiel medzi narušeným spánkom a nespavosťou je aj v tom, ako na svoju noc hľadíme. NIekto naspí 5 h a je rád, alebo je s tým OK, nerieši to, ide ďalej, nad spánkom nepremýšľa. Niekto naspí rovnako, a trpí tým, že "toľko málo naspí", rieši, hľadá riešenia, premýšľa o spaní a aká bude ďalšia noc, večer prichádza úzkosť a očakávanie rovnako blbej noci = toto je už nespavosť.
Dvaja ľudia podobného typu a veku môžu naspať rovnako, mali by sa ráno cítiť rovnako. Jeden je OK, druhý je unavený, zbitý ako pes, v úzkostiach, bez energie. Pričom spali rovnako.
Takto sa z narušeného spánku rodí nespavosť.
Tú sa nedá poraziť spánkovou hygienou, pretože tam, kde na spánok tlačíme viac a kde ho chceme opraviť, tam sa zapúšťajú korene nespavosti.
www.ranecko.com