Pamiatky a múzeá - revue pre kultúrne dedičstvo

01/09/2025

P & M 2/2025 | PETER MICHAL BOHÚŇ A JEHO LITOGRAFIE SLOVENSKÝCH KROJOV

V roku 1845 požiadal Peter Michal Bohúň na zasadnutí Tatrínu o finančnú podporu svojho projektu. Mal v pláne vytvoriť a vydať litografie, v ktorých zachytí krojové varianty z rôznych etnografických oblastí dnešného Slovenska. Finančnú podporu získal a následne vytvoril sériu skíc, z ktorých šesť v priebehu rokov 1846 až 1847 vo forme litografií vydal. Išlo o čiernobiele tlače, ktoré umelec ručne koloroval.

Bohúň upozorňoval, že vyspelé národy podobné projekty už realizujú a nemali by preto zaostávať ani Slováci. Bohúňove litografie predstavujú unikátny ikonografický prameň pre štúdium dobového odievania a sú zároveň aj dôkazom, že slovenskí národovci vnímali aktivity iných národoveckých skupín a hnutí. Autorom článku je historik Rastislav Molda. Článok nájdete v r***e Pamiatky a múzeá č. 2/2025.

28/08/2025

IVANA KVETÁNOVÁ O VÝSKUME KLÁŠTORA NA KATARÍNKE

V utorok 9. septembra bude v Západoslovenské múzeum v Trnave v Kostole Nanebovzatia Panny Márie zaujímavá prednáška. Archeologička Ivana Kvetánová bude hovoriť o františkánskom kláštore na Katarínke pri Dechticiach.

Ivana Kvetánová je archeologičkou pôsobiacou v Ríme a so Slovenskom ju spája okrem iného práve výskum kláštora na Katarínke. Pre r***e Pamiatky a múzeá napísala článok o kalvárii, ktorá kedysi stála v kláštornom areáli: https://www.facebook.com/PAMIATKYaMUZEA/posts/pfbid02wtZAKtMx7ZybE8jswP6XDc6AxzAZHuN2799awDqbeu6Qjq1Snr84dcxcK1aRHHol

⛪️✝️Františkánsky kláštor s Kostolom sv. Kataríny Alexandrijskej v Dechticiach patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky Malých Karpát. Kláštorný komplex, ktorý tu od roku 1618 začali budovať františkáni prešiel počas svojej pomerne krátkej existencie rôznymi zmenami a zanechal výrazné stopy nielen v dejinách regiónu.

➡️Súčasnú Katarínku urobila známou skupinka dobrovoľníkov, ktorí sa v úzkej spolupráci s odborníkmi už viac ako 30 rokov snažia chrániť ruiny kláštorného komplexu pred pustnutím a rúcaním a oprášiť jeho zaujímavú históriu.

➡️Archeologička Ivana Kvetánová, ktorá vedie výskumy a odborne spolupracuje na záchrane Katarínky Vám v priestoroch Kostola Nanebovzatia Panny Márie v trnavskom múzeu predstaví niektoré zaujímavosti z výskumov a objavy z hrobiek na Katarínke.

🏛 Miesto: Západoslovenské múzeum v Trnave - Kostol Nanebovzatia Panny Márie
📅 Termín: 9. september 2025 o 17:00h.
✅️Vstupné: bezplatne

Podujatie je súčasťou Dni európskeho kultúrneho dedičstva.
Výskum hrobiek na Katarínke podporil Fond na podporu umenia.

19/08/2025

P & M 2/2025 | NEMECKÍ VOJACI NA VOJNOVÝCH CINTORÍNOCH V NIŽNEJ POLIANKE A VYŠNOM MIROŠOVE

Martin Konečný sa dlhodobo venuje udalostiam prvej svetovej vojny. Pre Pamiatky a múzeá napísal článok o dvoch vojnových cintorínoch ležiacich v blízkosti výšiny Kaštielik (okres Bardejov) – jeden je v Nižnej Polianke (okres Bardejov), druhý v obci Vyšný Mirošov (okres Svidník). Súvisia s ťažkými bitkami, ktoré prebehli na Kaštieliku začiatkom roku 1915.

Obidva cintoríny sú miestom posledného odpočinku stoviek vojakov: najmä nemeckých, ale aj rakúsko-uhorských a ruských. Sú zaujímavé aj tým, že obsahujú rozsiahly menný zoznam pochovaných nemeckých vojakov (v prípade iných národností identifikácia nie je k dispozícii).

Autor svoj výskum zacielil na identifikáciu nemeckých vojakov a ich príslušnosť ku konkrétnym útvarom nemeckej armády – zoznamy vyhotovené v 20. rokoch 20. storočia obsahovali množstvo nepresností. Viac v r***e Pamiatky a múzeá č. 2.

12/08/2025

P & M 2/2025 KAMENNÉ DOMY V HANDLOVEJ

Handlovú máme zažitú ako priemyselné mesto s uhoľnými baňami a s množstvom technických pamiatok. Na bežného návštevníka pôsobí ako komorné mestečko s príjemnou mierkou, ktorému dominuje viacfarebná šindľová helmica veže starého gotického kostola. Typickým obrázkom z Handlovej je tiež sídlisko v štýle sorely s obytným domom s hodinovou vežičkou.

Menej sa vie o poschodových kamenných domoch postavených pôvodným nemeckým obyvateľstvom. Tie pritom v kontexte ľudovej architektúry na Slovensku môžeme považovať za unikát. Po druhej svetovej vojne boli ich stavitelia a pôvodní vlastníci – nemecké rodiny – násilne vysťahované a ich domy skonfiškované. Ide o typické handlovské kamenné domy (Krickerhauer Haus), ktoré v porovnaní s bežnými obydliami miestnych obyvateľov pôsobili mimoriadne pohodlne a luxusne. Jeden z takých domov prechádzal v posledných rokoch obnovou.

🌟 Uznanie patrí vlastníkovi pamiatky, ktorý sa náročnej úlohy obnoviť cennú pamiatku zhostil naozaj vzorovo.

O handlovských nemeckých domoch a obnovenom Franzovom dome píše Michaela Vargová, autorka pôsobiaca v oblasti ochrany ľudového staviteľstva. Článok nájdete v r***e Pamiatky a múzeá č. 2.

07/08/2025

P & M 2/2025 🚂 10 ROKOV TURISTICKEJ PREVÁDZKY OZUBNICOVEJ ŽELEZNICE TISOVEC – POHRONSKÁ POLHORA

Pred jedenástimi rokmi vyšiel v časopise Pamiatky a múzeá článok o ozubnicovej železnici Tisovec – Pohronská Polhora, technickom diele, ktoré sa v tom čase stalo kultúrnou pamiatkou. Článok bol o plánoch občianskeho združenia Zubačka Tisovec, ktoré ju chcelo oživiť zavedením turistických parných vlakov. Autorom bol náš popredný odborník na dejiny železníc na území Slovenska Jiří Kubáček.

Autor sa dnes k téme vracia, aby zhodnotil, ako sa v priebehu rokov podarilo plány naplniť. Pozornosť venuje aj mimoriadne náročnej oprave kotla rušňa, čo bolo spojené s výmenou všetkých 280 žiarových rúr. Občianske združenie na nej od roku 2021 pracovalo svojpomocne, s využitím vlastných prostriedkov a bez akejkoľvek finančnej podpory, odborný dohľad prevzala autorizovaná opravovňa OKV Martin. Oprava bola úspešná a v roku 2024 sa na trati Jesenské – Tisovec konala prvá jazda vlaku s opraveným parným rušňom. Viac v r***e Pamiatky a múzeá č. 2.

ℹ️ Starší článok Ozubnicová železnica Tisovec – Pohronská Polhora nájdete v časopise Pamiatky a múzeá, 2014, č. 2.

05/08/2025

P & M 2/2025 | FOTOGRAFIE NÁRODNÝCH DEJATEĽOV V LITERÁRNOM ARCHÍVE SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE

Kým tváre národných dejateľov z prvej etapy obrodeneckého procesu poznáme predovšetkým z litografií a olejomalieb, podobu slovenských národovcov poslednej etapy obrodenia, a to najmä stúpencov Ľudovíta Štúra, poznáme už aj z fotografií. Vďaka vynálezu fotografie v roku 1839 boli tváre viacerých z nich zvečnené historickými fotografickými technikami – dagerotypiou, panotypiou, slaným procesom, albumínovým či kolódiovým procesom. Mnohé sú dnes súčasťou kolekcií Literárneho archívu Slovenská národná knižnica.

K najvzácnejším patrí dagerotyp so slovenským vyslanectvom k Františkovi Jozefovi I. vo Viedni v roku 1849. Zachytení sú na ňom Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Samo Chalupka, Karol Kuzmány, Adam Kardoš, Daniel Gabriel Lichard, Michal Rárus, Juraj Holček, Andrej Ľudovít Radlinský a Daniel Jaroslav Bórik.

Viac v aktuálnom čísle r***e Pamiatky a múzeá v texte, ktorý napísala odborníčka na staré techniky fotografovania Mária Valová.

04/08/2025

P & M 2/2025 🎶 NOTOVANÝ BREVIÁR Z PREŠOVA. VZÁCNY PRAMEŇ STREDOVEKEJ HUDBY Z ROKU 1375

Vo fonde Štátnej vedeckej knižnice v Prešove sa nachádza jedinečný stredoveký notovaný breviár z roku 1375. Je majetkom Východného dištriktu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a súčasťou fondu Kolegiálnej knižnice v Prešove. Kódex predstavuje jediný notovaný breviár zo stredoveku zachovaný v súčasnosti na Slovensku vcelku ako liturgická kniha. Bol vyhotovený v poľskej lokalite Dambno (Dębno).

Text Sylvie Urdovej prináša opis kódexu a prezentuje tento jedinečný prameň stredovekej hudby z hľadiska hudobného repertoára, ktorý je v ňom zaznamenaný. Predstavuje jeho hudobné špecifiká, repertoárové charakteristiky a prepojenie na hudobno-liturgickú tradíciu v kontexte aktuálnych výsledkov výskumu.

Foto: Notovaný breviár z roku 1375, detail
Zdroj: Štátna vedecká knižnica v Prešove
(Foto: M. Domenová)

01/08/2025

P & M 2/2025 🏢 JÚLIUS (GYULA) WIRTH. ARCHITEKT A STAVITEĽ MEDZIVOJNOVÝCH KOŠÍC

Príspevok, ktorý napísali Adriana Priatková a Veronika Szeghy-Gayer, mapuje pozoruhodný profesionálny i osobný príbeh jednej z osobností prvorepublikových Košíc, architekta Júliusa (Gyulu) Wirtha. Z tvorcu s klasickým architektonickým prístupom sa vypracoval na predstaviteľa pokrokovej moderny 30. rokov 20. storočia, v ktorej duchu vytvoril najmä návrhy domov pre svoju rodinu. Naplno v nich ukázal svoje majstrovstvo v odbore, ako aj svoju predstavu o kvalitnej modernej architektúre.

21/07/2025

PRELISTUJTE SI S NAMI LETNÉ VYDANIE PAMIATOK A MÚZEÍ

Milí čitatelia, s novým, druhým tohtoročným číslom r***e Pamiatky a múzeá sme sa najskôr vybrali do medzivojnových Košíc. Ich architektúrou a stavebným rozvojom sa zaoberá Adriana Priatková v článku o diele a osobnosti architekta Júliusa Wirtha. V Štátnej vedeckej knižnici v Prešove je uložený jedinečný notovaný breviár zo 14. storočia, ktorý približuje Sylvia Urdová. Mária Valová predstavuje portrétne fotografie zo zbierky Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice zobrazujúce osobnosti našich dejín. Význam litografií slovenských krojov v období národného obrodenia objasňuje článok Rastislava Moldu o stvárňovaní ľudových odevov v dielach Petra Michala Bohúňa. Alexandra Lukáčová osvetlila cestu akvarelu maliara Françoisa-Mariusa Graneta do fondu SNK – Slovanského múzea A. S. Puškina v kaštieli v Brodzanoch. Prinášame ešte jeden článok z oblasti muzikológie – o jedinečnej prešporskej dielni Schöllnastovcov, ktorá sa v prvej polovici 19. storočia venovala výrobe hudobných nástrojov, napísal Peter Jantoščiak. Etnografická štúdia o kamenných domoch baníkov v Handlovej od Michaely Vargovej sa zameriava na výrazné stopy nemeckého etnika na Slovensku. Martin Konečný je autorom článku o dvoch vojnových cintorínoch na východnom Slovensku. Z oblasti reštaurovania technických pamiatok sa dočítate viac o obnove ozubnicovej železnice Tisovec – Pohronská Polhora, o ktorej informuje Jiří Kubáček.
Nájdete tu aj recenziu knižnej monografie o Alfredovi Pifflovi od Matúša Dullu a zhodnotenie budapeštianskej výstavy diela Majstra MS od Juraja Žáryho. Vyspovedali sme riaditeľku reštartovaného a jubilujúceho Múzea školstva a pedagogiky Martinu Kočí a tradične sme venovali pozornosť aj prebiehajúcim výstavám a niektorým novým odborným publikáciám.

ℹ️ Časopis si môžete kúpiť na e-shope Slovenského národného múzea a na kamenných predajných miestach. E-SHOP SNM: https://www.snm.sk/e-shop-snm/publikacie?produkt=pamiatky-a-muzea-2-2025

📬 Staňte sa predplatiteľom a Pamiatky a múzeá vám štyrikrát ročne prídu do vašej poštovej schránky. Objednávky na predplatné prijíma každá pobočka Slovenskej pošty.

12/06/2025

P & M 1/2025 🚂 HISTORICKÉ HRANIČNÉ ZNAKY BRATISLAVSKÝCH ŽELEZNÍC

Okrem takých hraničných znakov ako kamene, stromy, priekopy a valy, jarky, potoky, kopčeky a stĺpiky sa v intraviláne a najmä v extraviláne Bratislavy zachovali aj kamene označujúce hranice parciel patriacich viacerým typom železníc, ktoré v rôznych obdobiach nedávnej minulosti existovali na území Bratislavy. Zachovali sa najmä preto, lebo v tesnej blízkosti železničných tratí nedochádza k intenzívnejšej stavebnej činnosti. Takmer všetky železničné kamene nechala osadiť Rakúska spoločnosť štátnej železnice (k.k. privilegierte Österreichische Staatseisenbahn-Gesellschaft) – tieto boli spravidla označené iniciálami K. K. a poradovým číslom kameňa. Zatiaľ sa našiel iba jediný kameň Uhorských kráľovských štátnych železníc (MÁV Magyar Államvasutak Zártkörűen Működő Részvénytársaság) s označením M.A.V. a tri novodobé železničné medzníky Československých štátnych dráh s označením Č.S.D. Autormi článku sú bádatelia Milan Thurzo a Pavol Jančovič, naši poprední znalci historických hraničných ciest a tzv. písaných kameňov, tentoraz sa zamerali na historické železničné hraničníky.

ℹ️ Časopis si môžete kúpiť na e-shope Slovenského národného múzea a na kamenných predajných miestach. E-SHOP SNM: https://www.snm.sk/e-shop-snm/publikacie... a na obvyklých predajných miestach.
📬 Staňte sa predplatiteľom a Pamiatky a múzeá vám štyrikrát ročne prídu do vašej poštovej schránky. Objednávky na predplatné prijíma každá pobočka Slovenskej pošty.

27/05/2025

P & M 1/2025 | HROBKA BARÓNA LEOPOLDA POPPERA V HLINÍKU NAD VÁHOM

Na židovskom cintoríne v Hliníku nad Váhom neďaleko Bytče stojí mramorová hrobka anitkizujúceho vzhľadu. Pre seba a svoju manželku ju na začiatku 80. rokov 19. storočia nechal postaviť barón Leopold Popper (1821 – 1886) – veľkopodnikateľ s drevom, ktorý významnou mierou prispel k hospodárskemu rozvoju rakúsko-uhorskej monarchie v druhej polovici 19. storočia. Elegantná hrobka, pripomínajúca antický chrám, je dielom viedenskej kamenárskej spoločnosti Sommer & Weniger.

Hrobka desaťročia chátrala, bola poškodená, posprejovaná, zarastená neudržiavanou zeleňou a statiku mala poškodenú natoľko, že hrozilo preborenie mramorových prekladov. Dnes však postupne získava svoju pôvodnú krásu. Vďaka dobrovoľníkom, ktorí postupne revitalizujú aj priľahlý, už nepoužívaný, cintorín, kde vztyčujú dávno pováľané a deštruované náhrobné kamene. Podrobnosti sa dočítate v článku pamiatkara a pedagóga Miloša Dudáša.


ℹ️ Časopis si môžete kúpiť na e-shope Slovenského národného múzea a na kamenných predajných miestach. E-SHOP SNM: https://www.snm.sk/e-shop-snm/publikacie?produkt=pamiatky-a-muzea-1-2025 a na obvyklých predajných miestach.
📬 Staňte sa predplatiteľom a Pamiatky a múzeá vám štyrikrát ročne prídu do vašej poštovej schránky. Objednávky na predplatné prijíma každá pobočka Slovenskej pošty.

22/05/2025

P & M 1/2025 | TROMBÓNY ZO ZBIERKY SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO MÚZEA – MÚZEA ČERVENÝ KAMEŇ

Článok Petra Rybárika, kurátora zbierky zbraní a kovov Červený Kameň Hrad pojednáva o trombónoch – karabínach a pištoliach s rozšíreným ústím hlavne. Trombóny sú známe od druhej tretiny 16. storočia a najprv sa vyrábali v Holandsku. Najväčší rozmach týchto špecifických strelných zbraní nastal v priebehu 18. storočia a popularitu si udržali aj v prvej polovici 19. storočia. V zbierke Slovenského národného múzea – Múzea Červený Kameň sa nachádza niekoľko zaujímavých exemplárov a práve o nich je článok v prvom tohtoročnom čísle r***e.

ℹ️ Časopis si môžete kúpiť na e-shope Slovenského národného múzea a na kamenných predajných miestach. E-SHOP SNM: https://www.snm.sk/e-shop-snm/publikacie?produkt=pamiatky-a-muzea-1-2025 a na obvyklých predajných miestach.
📬 Staňte sa predplatiteľom a Pamiatky a múzeá vám štyrikrát ročne prídu do vašej poštovej schránky. Objednávky na predplatné prijíma každá pobočka Slovenskej pošty.