01/12/2025
"Píšem síce prerušovane vždy a všade, no dokončiť uzavretý celok – napríklad zbierku básní – doma nedokážem. Potrebujem impulzy, ktoré poskytuje len cesta a pobyt v neznámom, spoznávanom prostredí. Prvú zbierku – Básne o počasí – som vymyslel, dopísal a zostavil v Bristole a mám za to, že v nej cítiť britské inšpirácie – životné i čitateľské. V domácej epidemickej izolácii pred piatimi rokmi si ma našiel žáner haiku a tajne som sníval, že druhú zbierku dokončím v Japonsku. No keďže správna cesta je zvyčajne tá, po ktorej sa vôbec neusilujeme kráčať, život to napokon zariadil tak, že učím Číňanov po slovensky na univerzite v Pekingu, preto nesie výsledok väčšmi čínsku pečať."
"Nie som purista, mám rád pestrosť, preto sa mi okrem japonského haiku – staršieho, od Kobajašiho Issu, i novšieho, od Nanaa Sakakiho – ráta aj americké, napríklad v podaní Ezru Pounda a Jacka Kerouaca, nemecké – málokto vie, že priekopníkom bol Rilke –, francúzske (Paul Claudel), mexické (Octavio Paz) či bulharské (Dimitar Stefanov). Z českých som si obľúbil prístup Romana Szpuka, Katky Soustružníkovej i Jiřího Hájíčka. V slovenčine začalo haiku prekvitať až v posledných rokoch (možno sme práve uprostred zlatej éry;-) a veľmi ma teší, že sa môžem osviežiť a oddýchnuť si v tieni Majsteriek Daniely Bojnanskej, Jarky Antalovej a Majstrov Petra Kovalika, Matúša Nižňanského."
O haiku aj svojej novej knihe "bez veľkých písmen" sa zhováral Viktor Suchý s Laurou Kladekovou pre portál Medzi knihami. Rozhovor vyšiel pod názvom "Haiku je záblesk okamihu, ktorý vydrží dlho".
Viktor Suchý sa narodil v Bratislave, magisterské štúdium slovenčiny absolvoval v Prešove. V diplomovej práci Objavovanie pomalosti skúmal prístup rozličných autoriek a autorov k objavom, zmyslom, času a rytmu. Pôsobil na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a na Gymnáziu Metodova. Bol...
