19/08/2026
ZÁHADNÁ STARÁ STAVBA NA SEVERE KOŠÍC. KAM Z NEJ ZMIZLA SOCHA KRÁĽA MATEJA?
Väčšina Košičanov zrejme netuší, že na úpätí Hradovej sa do dnešných čias zachovala zaujímavá stavba - gloriet.
Poďme ale pekne poporiadku. Viac svetla do celého prípadu okolo glorietu vniesol Juraj Gembický z Krajského pamiatkového úradu.
„Na počiatku objavovania záhad romantickej ruiny stojí Sándor Mihalik, archeológ a riaditeľ košického múzea v čase 2. svetovej vojny. On sa totiž vo svoje práci "Päť rokov ochrany umeleckých pamiatok a muzeálnej práce 1938 - 1943" (na str. 31) zaoberá aj roztratenými kamennými fragmentami, článkami, sochami z Dómu, od čias jeho rekonštrukcie v 19. storočí, ktoré boli umiestňované v rôznych záhradách, dvoroch, hroboch a domoch košických staviteľov i mešťanov," vysvetľuje Gmebický.
Píše takto -"...Teraz po uplynutí polstoročia boly tieto pamiatky posbierané. Medzi inými našli sme aj sochu kráľa Matiáša, ktorú mal vo svojom tuskuláne na juhovýchodnom úbočí Hradovej košický staviteľ Arpád Jakab."
Pre vysvetlenie, spomenutý tuskulán, alebo gloriet či altánok je osobitným typom objektu, ktorý predstavuje práve naša košická ruina so sochou, o čom ešte bude ďalej reč. Za jeho vznikom stojí známa staviteľská rodina Jakabovcov.
Otázkou je, kam odtiaľ zmizla socha uhorského kráľa Mateja Korvína? Podľa Gembického košický autor Juraj Bauer v práci "A plynuli storočia !" (2007, str. 114) ako jediný mylne uvádza, že to - "Múzeum umiestnilo sochu na južnú stranu kopca Hradová do bývalej záhrady staviteľa Jakaba s pohľadom na mesto. Po 2. svetovej vojne sochu uložili do priestorov múzea, kde stoji doteraz."
Podľa neho má najjasnejšie v celej záhade ruiny všakuznávaný historik umenia Štefan Oriško vo svojej štúdii "Neskororománske kamenárske pamiatky z Košíc, kde má samotný gloriet datovaný do roku 1896 ako stavbičku, ktorá "...vznikla pri príležitosti milenárnych osláv v roku 1896. Keďže A. Jakab sa zúčastnil na reštaurovaní Dómu, tak S. Mihalik sa domnieval, že všetky kamene z milenárneho pomníka (z glorietu) sú z tejto stavby (z Dómu), hoci s chrámom sv. Alžbety v Košiciach súbežne obnovovali aj iné stredoveké architektúry - okrem iných kaplnku sv. Michala i kostol dominikánov.".
ROMANTICKÁ MÓDA a JAMAICA RUM ?
„Košická bádateľka Kveta Markušová svojho času zhrnula málo známe a roztratené údaje ku košickému glorietu aj vďakaústnemu podaniu, a to v skratke že pôvodne to bol gloriet, postavený v Jakabovej záhrade (na svahu to bola posledná záhrada), kde sa "...pánové schádzali, aby si vyhodili z kopýtka". Zistilo sa, že sa tam pil hlavne Jamaica rum," uviedol Gembický.
Markušová definuje gloriety tak, že sú „Väčšinou romantizujúce stavbičky, zväčša kruhové, otvorené a vždy na mieste s dobrým výhľadom. Materiál býva rôzny, ale veľa ich je s murovanými dosť otvorenými stenami a s drevenou kupolovitou alebo stanovitou strechou. Stávali aj v zámockých parkoch a podávalo sa tam občerstvenie pre dámy, ktoré nepoľovali."
Mimochodom, niektorí starší miestni pamätníci dodnes tradovali že, ako deti tam s ostatnými deťmi trávili svoj čas a mysleli si, že to je hrad, tak to aj volali, ale starí rodičia im vraveli - "zas ste boli na Kalote !"
Ťahanovčania pre zmenu to miesto zas nazývali "Matyáš Kráľ". Faktom je, že pred pár desaťročiami viacero starších Košičanov spomínalo na ruiny Košického hradu, ktoré siahali až takmer k Hornádu. Je dosť možné, že okrem skutočných pozostatkov múrov hradu mohli mať na mysli aj gloriet, ktorý neznelému človeku pripomínal časť zaniknutého hradu.
KAM SA PODELI VZÁCNE KAMENNÉ SOCHY?
Gembický upozornil aj na to, že ďalšiu záhadu pridal aj známy košický archivár Štefan Eliáš. Ten vo svojej štúdii „Románske Košice" niekoľko vzácnych bádateľských postrehov. „Podľa neho tu na svahu Hradovej riaditeľ Sándor Mihalik v roku 1943 objavil okrem sochy kráľa Mateja v kamennej pyramíde na ktorej stál aj kamenného leva aj kamennú hlavicu zdobenú uzlovým a akantovým ornamentom. O tejto košickej plastike leva predpokladá, že je dnes v lapidáriu Maďarskej národnej galérie," priblížil košický pamiatkar.
Podľa Eliáša navyše staviteľ Arpád Jakab použil desiatky otesaných kamenných kvádrov z Dómu pri výstavbe romantického glorietu vo svojej záhrade na svahu košickej Hradovej, kde dodnes bezprizorne odoláva zubom času. „Jeho hlavnou ozdobou bola pyramída, na ktorú postavil kamennú sochu kráľa Mateja Korvína z 15. storočia. Pričom socha kráľa Mateja aj všetky ostatné pozoruhodné kamenné fragmenty sa potom urýchlene presťahovali do Východoslovenského múzea," dodal Gembický.
Podľa spomínaného Oriška je známe, že "ako súčasť vybratá v r. 1943 z pyramidálnej podnože sochy Mateja Korvína v gloriete na Hradovej je identifikovaná aj kamenná figurálna konzola (psa - leva?), dnes v lapidáriu v juhovýchodnom rohu Urbanovej veže."
„Ako už vieme, veľké no často aj nekontrolovateľné, nedokumentované presuny i straty sôch a iných fragmentov z Dómu súviseli predovšetkým s jeho dvomi veľkými rekonštrukciami. Ich príbehy sú tak dodnes v spojení osobitne s osudom roztratených a znovu zachránených kamenných náhrobkov a artefaktov, nájdených alebo uvoľnených počas dómskych udalostí ako napríklad povodeň z roku 1845 a práce na veľkej obnove Dómu v 2. polovici 19. storočia, kde boli tiež nachádzané najstaršie najvzácnejšie artefakty i fragmenty pod podlahou, v dlažbe i v stenách, v základoch a základových pilieroch," podotkol Gembický.
PUTUJÚCA SOCHA KRÁĽA KORVÍNA
No poďme späť ku kráľovi Matejovi. presnejšie, hlavnou "hrdinkou", možno aj ideovým centrom celého príbehu košického glorietu je práve socha obľúbeného a oslavovaného uhorského kráľa Mateja Korvína.
„Ak použijeme slová z jej dobového opisu, tak zobrazuje mladého kráľa, bez idealizácie. Na jeho hlave je koruna, zlomená, na pravej strane drží budzogáň, v ľavej ruke drží meč. Zadná strana sochy od drieku nadol "vyrezávaná", vyrezanú časť dodatočne vyplnili cementovou hmotou," sprostredkoval pamiatkar historický opis.
Je pozoruhodné, že socha bola zhotovená ešte v časoch kráľa Mateja, teda v druhej polovici 15. storočia. A jej rozmery? Nie sú ani príliš veľké, ani malé. „Podstavec vytesaný z kameňa meria 63 x 63 x 18 cm, šírka sochy je 56 cm a jej výška je 145 cm. Do dnešného Východoslovenského múzea v Košiciach sa dostala ako dar košického biskupa Štefana Madarásza v roku 1943," upresnil Gemický s tým, že ako jej pôvodný vlastník sa uvádza Arcibiskupský úrad. V rovnakom roku sa spomína, že bola po demontáži reštaurovaná Hildou Goretzovou.
Len pre zaujímavosť, jej hodnota už v povojnových časoch bola v múzeu ocenená na 10 - tisíc Korún československých. Bola však v poškodenom stave, a uvádza sa tiež, že bola aj na výstave v Prahe zlomená, s vydrolenými kúskami kameňa. „Dlhé obdobia až relatívne donedávna bola socha vystavená v múzejnej budove Divízie na 1. poschodí na chodbe oproti schodisku, v súčasnosti je už odložená v depozitári. V múzeu je evidovaná ako plastika kráľa Mateja Korvína z Dómu sv. Alžbety z 15. - 16. storočia," vniesol Gembický viac svetla do osudu „kráľovskej" sochy.
Dodal, že socha kráľa Mateja pôvodne stála v štíte južnej priečnej lode Dómu, a v poslednej štvrtine 19. storočia ju získal na obnove pôsobiaci a spolupracujúci architekt Arpád Jakab (1861-1927) zo známej veľkej staviteľskej rodiny Jakabovcov. Odviezol ju do svojej záhrady s chatou - letnou vilou práve na Podhradovej (Hradovej), kde potom stála v gloriete až do jari 1943.
Ako zhodnotil uznávaný historik umenia Anton Glatz v katalógu
“Gotické umenie v zbierkach VSM Košice" (1995) - na soche sú výrazné kostýmové úpravy z konca 16. a zo 17. storočia. „Bola pôvodne vyhĺbená a dodatočne spevnená výplňou. Ďalšie úpravy na nej sú z konca 19. storočia a z rokov 1981-86. Datovaná môže byť podľa neho do poslednej štvrtiny 15. storočia," upresnil Gembický.
Novšia socha Mateja Korvína, ktorá je na južnom štíte Dómu na predpokladanom mieste pôvodnej, je už z roku 1884 od bardejovského sochára, stolára, rezbára Mórica Holzla. Ďalšia socha Mateja Korvína z 19. storočia od neznámeho autora je zas na konzole chórového balkónu v interiéri Dómu.
„Osobitnou vzácne stredovekou "korvínovskou" pamiatkou Dómu je jeho kamenný lampáš z 15. storočia, nazývaný tiež ako "Korvínovský - kráľovský - Matejov lampáš", a slúžiaci pôvodne ako osvetlenie okolitého cintorína pri chráme. V meste na Mlynskej ulici na Jakabovom paláci nájdeme pre zmenu pamätnú tabuľu z roku 1943 venovanú tiež Matejovi Korvínovi," podotkol Gembický.
NENÁHODNÝ ROK 1943 ?
Kľúčový rok, s ktorým sa spája novodobý príbeh kráľovskej sochy a glorietu je práve rok 1943. „Tento rok je zároveň "nenáhodne" aj rokom veľkého korvínovského výročia - 500 rokov od jeho narodenia, ktoré sa predpokladáme náležite oslavovalo a pripomínalo rôznymi podujatiami, sochami, pamätnými tabuľami v celom vtedajšom Maďarsku, kde počas vojny patrili aj Košice.
Rovnaký rok bol tiež už aj rokom príprav a realizácie vojnových evakuácií najvzácnejších artefaktov a objektov z Dómu sv. Alžbety a z košického múzea na bezpečnejšie miesta pred hroziacim nebezpečenstvom bombardovania mesta," informoval Gembický s dodatkom, že v spomínanom roku sa zároveň intenzívne pripravoval a zčasti už aj začal realizovať i prezentačný muzeálny projekt tzv. košického lapidária náhrobkov a artefaktov v košickej Urbanovej veži.
Jeho iniciátorom bol maďarský riaditeľ múzea S. Mihalik a projektantom F. Kladek, no dokončený bol až po vojne v roku 1947, už v slobodnej ére československej. Tento koncept práve pracoval s rôzne roztratenými náhrobkami a kamennými artefaktami z Dómu, kde snáď patrili i artefakty z glorietu. „V rovnakom roku 1943 tu zároveň práve na cirkevnom pozemku na konci Kostolianskej ulice - na Hradovej / Podhradovej, kde sú dva objekty a nad nimi v lese je náš gloriet, tak tam biskupstvo a košický biskup Štefan Madarász, darca korvínovskej sochy z onoho glorietu múzeu, slávnostne otvoril „Vysokú ľudovú školu", spoločnosti Kalot," pridal ďalšiu zaujímavosť košický pamiatkar.
K vrchu Hradová aj s okolím tiež publikuje už v 20. a 30. rokoch 20. storočia známy geológ a bádateľ J. Martinka niekoľko článkov, kde sa spomínajú aj viaceré zachytené miestne povesti - legendy späté s týmto miestom, a niektoré z nich sú spojené práve aj s korvínovskou tématikou. „Nájdeme medzi korvínovskou sochou, glorietom a ich presunmi, premenami práve v danom roku a v kontexte naznačených udalostí i súvislosti isté (ideové, maďarské - uhorské) spojivká a prepojenia," dodal na záver Gembický.
Viac k téme tiež:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Gloriet
https://www.kosiceonline.sk/kral-matej-a-kosice...
https://draciastopa.sk/zrucanina-altanku-nad.../
Zdroj a foto: FB, KPÚd Košice , Juraj Gembický
