16/04/2025
CHMELÁR NIE JE NÁZOR – CHMELÁR JE HOAX
Ako niekto, kto pracoval roky ako odborár v slovenských automobilkách, kto pozná každodenný boj ľudí o dôstojnú mzdu, férové pracovné podmienky a rešpekt na pracovisku, je mojou povinnosťou ozvať sa. Dnes sa totiž k odborom vyjadrujú aj takí, ktorí s odborovou prácou na akejkoľvek úrovni majú nulové praktické skúsenosti, ktorí napríklad nikdy nemuseli čeliť výpovedi za to, že sa postavia za kolegov.
Eduard Chmelár je presne ten typ človeka, ktorý si z pohodlia svojej facebookovej kazateľnice berie do úst ľudí, ktorých realitu nikdy osobne nepoznal.
Chmelár dnes káže o odboroch, zajtra o geopolitike, pozajtra o štátnom rozpočte. Bez zodpovednosti, bez praktických skúseností, ale s veľkou dávkou arogancie.
Eduard Chmelár už dlhé roky zmätene vstupuje do každej miestnosti s plameňometom a po čase sa čuduje, že tam nie sú žiadni ľudia, všade je len spálenisko a svetlo nesvieti. Za posledných viac ako 10 rokov sa mu podarilo rozísť sa takmer so všetkými, s ktorými kedy spolupracoval – a to naprieč celým ideologickým spektrom.
Tam, kde iní hľadajú spojenectvo, on dokoná zradu, pracuje s manipuláciou a varuje pred sprisahaním jašterov. A keď ho niekto preto prestane brať vážne, odíde so slovami, že on bol vlastne jediný, kto to pochopil správne.
Od Ivana Štefunka cez Petra Weissa, Michala Havrana, Artura Bekmatova až po svojho najnovšieho „bývalého“ – Roberta F**a, s ktorým sa na chvíľu spojil ako poradca premiéra, ale len kým mu došlo, že aj tam je viac ega ako priestoru pre jeho vlastný výklad sveta.
Chmelár dnes rád káže o odboroch – hoci nikdy nezastupoval zamestnanca v spore so zamestnávateľom a s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy žiadna základná odborová organizácia nechyrovala o jeho 1 % z platu na chod odborovej organizácie v mieste jeho zamestnania. Inak by sa tým už, samozrejme, niekoľkokrát pochválil.
Pretože 1 % z jeho platu mu vždy prišlo drahšie ako 99 % moci, bohatstva a mediálneho priestoru, ktorý ovládajú oligarchovia, politici a ich kmotri, s ktorými sa tak dlhodobo snaží dohodnúť. Im sa vždy postaví len na oko a vlastne im pomáha držať dvere svojimi teatrálnymi, ale nanajvýš zbytočnými výstupmi.
Náhly prerod z historika a žurnalistu a politológa a pedagóga a politika a poradcu a aktivistu a humanistu a ateistu, a bohvie čo ešte, na protiukrajinského proroka, častého hosťa rôznych dezinformačných platforiem a obdivovateľa Vladimíra Mečiara tiež nie je náhodný.
Z ideálov o rovnosti a sociálnej spravodlivosti sa stala už len akási chaotická obrana "mieru", ktorá znie ako ekvalizovaný remix ruských štátnych médií.
A tak tu máme postavu, ktorá: začínala ako hlas kritickej ľavicovej inteligencie, cez projekt 99 % podporila prvý oligarchický startup slovenských volieb, skončila ako outsider politiky, ktorý je vítaný len tam, kde sa kladie dôraz na „alternatívu“ ku všetkému a všetkým – vrátane zdravého rozumu.
Zároveň sa Chmelár vytešuje z lajkov, ktoré mu nadšene rozdáva jeho vlastnoručne vyselektovaná komunita pritakávačov – komunita, ktorú si nevytvoril otvorenosťou, ale systematickým blokovaním každého, kto sa mu aspoň raz odvážil oponovať alebo nesúhlasiť. Až do takej miery, že vznikla skupina s názvom „Eduard Chmelár mi dal ban“ – smutná, ale výstižná pripomienka toho, ako ďaleko môže zájsť niekto, kto zamieňa sebakritiku za cenzúru a diskusiu za monológ.
Takže prosím, milé odborárky a odborári - Chmelár nie je názor – Chmelár je hoax.