12/09/2025
Spisovateľka Marta Hlušíková vo svojej rozsiahlej úvahe (Glosolália, 3/2025) o knihe Matkin čas píše:
„Modlitbu za matkinu rýchlu smrť, ktorú som vyznačila v nadpise (Maminka, prosím ťa , umri!) by sme mohli vnímať aj ako bezcitnosť. Mohli by sme, keby sme tú vetu vnímali vytrhnutú z kontextu. Ak však zažívame odchod najbližšieho človeka, ktorý nám dal život, a sme bezmocní, vtedy by sme obetovali hádam všetko, aby sme skrátili utrpenie odchádzania. Buďme úprimní: koľkí z nás si predstavujú svoj odchod idylicky, pokojne a vyrovnane? Zatvoríme večer oči a je to. No pokojne odísť v spánku je dopriate len niektorým. V toľkých situáciách som videla vlastnú matku. Zomrela mi v náručí a ja doteraz neviem, kde som vtedy vzala silu skoro ráno položiť matkinu hlavu na vankúš a uvedomiť si, že teraz som prebrala status matky v rodine ja. MATKIN ČAS však nie je iba smutnou či depresívnou knihou. Sledujeme vypäté okamihy rodiny, ktorá sa napriek zdravotným problémom musí o svoju najstaršiu členku postarať. Tu sa neuvažuje o tom, či matku zveriť do starostlivosti štátu. Tu je cieľ jasný: postarať sa. Páči sa mi, že kniha prináša odľahčené pasáže a iskričky humoru. Ako našepkáva nadpis, ide tu o čas. Taká dávna a zároveň moderná veličina: čas. Zaoberajú sa ním fyzici, nám obyčajným preteká medzi prstami – a zrazu na nás vyskočí matkin čas. Je inakší ako ten náš?“