Slovenské Národné Noviny

Slovenské Národné Noviny Slovenské národné noviny sú týždenník, ktorý vydáva Matica slovenská. Ich obsahom je vlastenectvo a patriotizmus. Ľudovít Štúr ich založil v r. 1845.

Dvojtýždenník Slovenskje národňje novini (Slovenské národné noviny) boli prvé slovenské politické noviny. Vychádzali v štúrovskej slovenčine v rokoch 1845 až 1848 v Bratislave v náklade 400-800 výtlačkov s dvojtýždennou prílohou Orol tatránski (Orol tatranský). Ich iniciátorom, vydavateľom a hlavným redaktorom bol Ľudovít Štúr. Viac na webovej stránke sk.wikipedia: http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A9_n%C3%A1rodn%C3%A9_noviny

Rozhovor Milana Časnochu Mikša s bývalým predsedom Matúšom Oľhom: Najväčší prijímatelia fondových dotácií sú jasne ideov...
07/09/2026

Rozhovor Milana Časnochu Mikša s bývalým predsedom Matúšom Oľhom: Najväčší prijímatelia fondových dotácií sú jasne ideovo sfarbení

Z pozície predsedu rady Fondu na podporu umenia (FPU), v ktorej pôsobil vyše roka, odstúpil predstaviteľ slovenskej kultúrnej obce prof. Mgr. art. Matúš OĽHA, PhD. Je uznávaný divadelný a televízny režisér, scenárista, fotograf, herec, publicista a vysokoškolský pedagóg, profesor na Katedre divadelnej dramaturgie, réžie a teatrológie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Nositeľ viacerých vyznamenaní ‒ Zlatej medaily Univerzity Mateja Bela, Zlatej medaily Akadémie umení, niekoľkých cien LITFONDU, Ceny primátora Banskej Bystrice. Funkciu prebral v čase, keď FPU sústavne napádali politici opozície a tiežumelci, ktorí za bývalého vedenia boli prisatí na fond priamo alebo prostredníctvom svojich známych a rodinných príslušníkov. Počas jeho funkcie vedenie fondu čelilo aj kauze s odpočúvacím zariadením v kanceláriách zamestnancov. Zisťovali sme čo za jeho odchodom z funkcie predsedu rady fondu stálo.

Vzdali ste sa miesta predsedu rady Fondu na podporu umenia. Zostali ste členom rady fondu. Čo bolo dôvodom pre toto rozhodnutie? Mediálne útoky zamerané na vašu činnosť, resp. na vaše súkromie?

Aj, aj. Rada FPU je kolektívny orgán, hlas každého člena má rovnakú váhu. Ale útoky médií sa zamerali len na moju osobu, ako keby všetky rozhodnutia fondu, ktoré pociťovali niektoré umelecké kruhy ako negatívne, boli mojím osobným rozhodnutím. Pozrite si niektoré časopisy zo začiatku roka. Môj urýchlený odchod po tlačovej konferencii na čele peletónu reportérov, bol výsledok otravného hodinového strkania pred tvár mikrofónov a kladenia tých istých otázok, na ktoré už som predtým viackrát zodpovedal.

Viac na:

https://snn.sk/najvacsi-prijimatelia-fondovych-dotacii-su-jasne-ideovo-sfarbeni/

Článok Viliama Komoru, pracovníka Strediska národnostných vzťahov MS: Pripravujú pôdu na odhalenie pamätnej tabule likv...
07/09/2026

Článok Viliama Komoru, pracovníka Strediska národnostných vzťahov MS: Pripravujú pôdu na odhalenie pamätnej tabule likvidátorovi slovenských gymnázií

Maďarský šovinizmus sa udomácňuje v Humennom

Maďarskí aktivisti údajne chcú v Humennom umiestniť pamätnú tabuľu uhorskému ministrovi školstva Trefortovi Ágostonovi. Ten v rokoch 1872 – 1888 pôsobil ako minister školstva a náboženstva (cirkevných záležitostí) Uhorska. Okrem iného likvidoval slovenské i rusínske školy presadzovaním bezohľadného šovinizmu a násilnej maďarizácie. Na konci mája sa k tejto aktivite malo v Humennom uskutočniť stretnutie či konferencia s cieľom zorganizovať vypracovanie a osadenie pamätnej tabule tomuto potentátovi.

Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej na to upozornili matičiari a Humenčania, ktorí pôsobia v oblastiach slovenských i rusínskych kultúrnych, národných, umeleckých a sociálnych aktivít, ktorým história slovenského a rusínskeho národa nie je ľahostajná.

Podľa verejne dostupných zdrojov sa tento uhorský politik oficiálne volal Augustín Adam Ignác Trefort. Narodil sa 6. februára 1817 v Humennom, zomrel 22. augusta 1888 v Budapešti. Pôsobil ako uhorský minister školstva a cirkevných záležitostí, na viacerých postoch ako významný predstaviteľ Uhorskej akadémie vied, napokon ako jej prezident, taktiež ako politik či publicista. Pochádzal z katolíckej rodiny, ktorá bola pôvodom z valónskej časti Belgicka. Do Uhorska prišla rodina na začiatku sedemdesiatych rokov v osemnástom storočí. Počas detstva hovoril najmä po slovensky a nemecky, vedel len trocha po maďarsky.

Viac na:

https://snn.sk/pripravuju-podu-na-odhalenie-pamatnej-tabule-likvidatorovi-slovenskych-gymnazii/

Článok Anny Slávikovej: Darina LAŠČIAKOVÁ sa svojho požehnaného jubilea – deväťdesiatpäťky ‒ nedožilaUmĺkol nádherný pov...
05/09/2026

Článok Anny Slávikovej: Darina LAŠČIAKOVÁ sa svojho požehnaného jubilea – deväťdesiatpäťky ‒ nedožila

Umĺkol nádherný povznášajúci hlas, ktorým potešovala poslucháčov rozhlasu, ale aj divákov na koncertoch či spoločenských akciách. V stredu 12. augusta sa rozlúčila s týmto svetom všeobecne obľúbená Darinka LAŠČIAKOVÁ, ktorú len tri mesiace delili od významného jubilea – v novembri by oslávila deväťdesiatpäť rokov. No Pán Boh to zariadil inak. Dokonala tíško, zmierená s ťažkosťami, ktoré vysoký vek zákonite prináša.

Koncom novembra 1931 sa na severnej Orave v Tvrdošíne narodila speváčka, ktorej Hospodin čistejší hlások ani nemohol darovať. Stala sa z nej jedinečná interpretka slovenských ľudových piesní. Pre pani Darinku bolo doslova požehnaním, že sa dožila úctyhodného veku v dobrom psychickom stave, aj keď už nevládala chodiť, no v sociálnom zariadení mala veľmi dobrú celodennú starostlivosť.

Taký hlas sa zrodí ozaj zriedkavo. Pri počúvaní jej precítených melódií sa zastavuje človeku dych. „Môj hlas chápem ako dar z nebies,“ vyznala sa neraz. „Rada som spievala už odmalička. Sluch a hlas som zdedila po rodičoch, ktorí bežne, akosi prirodzene spievali, najmä keď bola príhodná chvíľa, pokojná a slávnostná. Z tých chvíľ sa postupne rodila moja úcta k spevu a našim prekrásnym národným piesňam. Vlastne, všetci členovia našej rodiny spievali, nielen ja, ale aj rodičia, sestra a brat. Keď sme sa stretli, spievali sme viachlasne. Ale ja som si rada zaspievala aj sama. Ledva som čakala, kedy ma niekto požiada o nejakú pieseň.“

Darinka svoj vzácny dar rozvíjala a zveľaďovala. Vystupovala na školských oslavách a podujatiach už na základnej škole; neskôr, keď chodila na gymnázium v Trstenej, tiež často vystupovala. Bolo úplnou samozrejmosťou, že ju lákalo prehĺbiť si vzdelanie na vysokej škole. V roku 1956 absolvovala hudobnú vedu a národopis na Filozofickej fakulte v Bratislave. Štúdium ukončila diplomovou prácou na jej blízku tému K problematike goralskej ľudovej kultúry na severnej Orave.

Viac na:

https://snn.sk/darina-lasciakova-sa-svojho-pozehnaneho-jubilea-devatdesiatpatky-%e2%80%92-nedozila/

Komentár Milana Časnochu Mikša: Zaručené informácie o Pražskej jariNa druhej strane treba priznať, že v tom období prebi...
05/09/2026

Komentár Milana Časnochu Mikša: Zaručené informácie o Pražskej jari

Na druhej strane treba priznať, že v tom období prebiehali neďaleko hraníc cvičenia NATO, hoci možno ako reakcia na podobné vojenské cvičenia vojsk Varšavskej zmluvy na česko-slovenskej strane hranice. Tretina občanov Ruskej federácie stále verí, že bez sovietskej intervencie hrozila jadrová katastrofa. Z tohoto súdka sú „zaručené informácie“ o jadrovom arzenáli Varšavskej zmluvy uskladnenom v západných Čechách, ktoré sa vtedajšie vedenie štátu chystalo odovzdať Západu. Tvrdenie, že Pražská jar bola neúspešná „farebná revolúcia“, organizovaná západnými tajnými službami, možno raz preveria nové generácie historikov. S tým súvisia aj teoretické úvahy, ako by pokračoval vývoj u nás, keby dianie Pražskej jari nebolo prerušené okupáciou. Podľa internetových prieskumov značný podiel respondentov sa domnieva, že okupácia nás na čas zachránila pred divokým kapitalizmom, aký tu bol po roku 1989. Západné médiá takisto šírili dezinformácie a zavádzali.

Senzáciechtivosť augustového vpádu, nedostatok informácií, nahradený dohadmi a lžami, veľmi podobné metódy mienkotvorných médií fungovali aj vtedy. Hlásenia o tisíckach mŕtvych, o ozbrojených stretoch, boli najčastejšie falošné správy. Rádio Slobodná Európa, financované CIA, sa poučilo z roka 1956, keď Maďarom sľubovalo západnú vojenskú pomoc na boj proti Sovietom. V roku 1968 už vyzývalo len k pasívnemu odporu. Nesporné však boli tragické následky okupácie. Priamo počas príchodu vojsk zahynulo stoosem Čechov a Slovákov, z toho na Slovensku dvadsať občanov, stovky ďalších bolo zranených. Okolo stotisíc, väčšinou vysokovzdelaných ľudí emigrovalo na Západ. Česko-Slovensko sa stalo okupovanou krajinou, kde sovietske vojská zostali až do roka 1991.

Viac na:

https://snn.sk/zarucene-informacie-o-prazskej-jari/

Článok Vladimíra Mezenceva: V Košiciach sa zišli hokejové legendy niekoľkých generáciíV tomto roku sa najlepší slovenskí...
04/09/2026

Článok Vladimíra Mezenceva: V Košiciach sa zišli hokejové legendy niekoľkých generácií

V tomto roku sa najlepší slovenskí hokejisti stretli v Košiciach. Podľa neoficiálnych informácií Slovenský zväz ľadového hokeja vybral východoslovenskú metropolu ako darček pre jej rodáka Juraja Slafkovského. O tom, že sa stane víťazom hlavnej kategórie, sa predpokladalo už dávnejšie pred vyhlásením výsledkov ankety, a keby sa tak nestalo, bolo by to skutočne veľké prekvapenie.

■ VÝSLEDKY ANKETY

Hokejista roka: 1. Juraj Slafkovský, 2. Martin Fehérváry, 3. Erik Černák

Najlepší útočník (Cena Jozefa Golonku): 1. Juraj Slafkovský, 2. Dalibor Dvorský, 3. Oliver Okuliar

Najlepší obranca (Cena Róberta Švehlu): 1. Martin Fehérváry, 2. Erik Černák, 3. Šimon Nemec

Najlepší brankár (Cena Vladimíra Dzurillu): 1. Samuel Hlavaj, 2. Adam Gajan, 3. Stanislav Škorvánek

Najlepší hráč do 20 rokov (Cena Pavla Demitru): 1.Tomáš Chrenko, 2. Luka Radivojevič, 3. Adam Goljer

Najlepšia hokejistka: 1. Nela Lopušanová, 2. Lucia Halušková, 3. Barbora Kapičáková

Najlepší tréner (Cena Ladislava Horského): 1. Vladimír Országh, 2. Martin Dendis, 3. Andrej Kmeč

Najlepší rozhodca (Cena Juraja Okoličányho): 1.Oto Durmis, 2. Peter Stano, 3. Tomáš Hronský

Viac na:

https://snn.sk/v-kosiciach-sa-zisli-hokejove-legendy-niekolkych-generacii/

Článok Radoslava Žgradu: Ukrajinská víťazná iniciatíva sa nepodarilaZačiatkom tohto roka prišli ukrajinskí predstaviteli...
04/09/2026

Článok Radoslava Žgradu: Ukrajinská víťazná iniciatíva sa nepodarila

Začiatkom tohto roka prišli ukrajinskí predstavitelia s novým plánom, ako ukončiť vojnu s Ruskom. Stratégia si vyžadovala rozšírenie bombardovacej kampane o súbor cieľov, ktorým sa doteraz do značnej miery vyhýbali, aspoň čo do rozsahu vzhľadom na možnú odplatu Moskvy. Okrem pokračujúcich útokov na ropné rafinérie, zásobovacie trasy a vojenské logistické centrá chceli predstavitelia Ukrajiny zatlačiť aj na civilný sektor, a tak vniesť vojnu do bežného života k radovým ruským občanom.

Naivnou predstavou bolo vytvoriť tlak v ruskej spoločnosti, ktorý by prípadne donútil prezidenta Putina k väčšej ochote na mierové riešenie konfliktu a ustúpenie z ruských pozícií. Dňa 25. júna prezident Ukrajiny Zelenskyj vyhlásil „štyridsaťdňovú dronovú kampaň“, ktorá bola údajne zameraná na „donútenie Ruska k mieru“. Boli sme svedkami dobre propagandisticky vyrátaných záberov horiacich ruských rafinérií a logistických skladov v hlbokom vnútrozemí aj správami o odrezaní Krymu od elektrickej energie či o nedostatkoch pohonných hmôt na ruských čerpacích staniciach. Bolo úsmevné sledovať vyjadrenia prorežimných liberálno-globalistických analytikov hlásajúcich obrat vo vojne či prevzatie víťaznej iniciatívy Ukrajinou. Dnes už môžeme tento krok Kyjeva hodnotiť ako katastrofálny kalkul z pohľadu ďalšieho osudu štátu.

Viac na:

https://snn.sk/neblahe-nasledky-styridsatdnovej-dronovej-kampane-kyjeva/

Článok Róberta HÖLCZA: Vládnou hospodárskou stratégiou je energetická nezávislosť krajinyNa Slovensku sa vlani vyrobilo ...
03/09/2026

Článok Róberta HÖLCZA: Vládnou hospodárskou stratégiou je energetická nezávislosť krajiny

Na Slovensku sa vlani vyrobilo okolo milióna vozidiel, čo v prepočte na jedného obyvateľa bolo najviac na svete. K doterajším štyrom veľkým automobilkám sa onedlho pripojí piate Volvo, čo posilní pozíciu Slovenska ako automobilovej veľmoci. Automobilový sektor priamo i nepriamo zamestnáva okolo 220-tisíc zamestnancov, na HDP sa podieľa asi desiatimi percentami a na priemyselnom exporte štyridsiatimi štyrmi percentami.

V rámci priemyslu bol automobilový sektor u nás v minulosti najziskovejší, vlani ho však vystriedala energetika, ktorej zisk bol o 1,7-násobok vyšší ako zisk v automobilovom priemysle. Rozdiel medzi spomínanými sektormi prehĺbil nárast dopytu po energiách a klesajúci dopyt po automobiloch na starom kontinente, prienik a akcelerácia čínskej konkurencie a nutné úsporné programy v európskych automobilových závodoch. Na druhej strane treba oceniť, že po spustení tretieho jadrového bloku v Mochovciach sa aj Slovenským elektrárňam vlani podarilo po niekoľkých rokoch dostať zo straty do zisku. Ten po spustení štvrtého bloku v tomto roku bude ďalej rásť. Celá energetika v minulom roku zarobila vyše 1,4 miliardy eur, pričom Slovenské elektrárne prispeli takmer miliardou.

Viac na:

https://snn.sk/vladnou-hospodarskou-strategiou-je-energeticka-nezavislost-krajiny/

Rozhovor Juraja Domina s Jánom Čarnogurským: Rusko nemá záujem vojensky napadnúť EurópuMinister zahraničných vecí USA Ma...
03/09/2026

Rozhovor Juraja Domina s Jánom Čarnogurským: Rusko nemá záujem vojensky napadnúť Európu

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio prednedávnom vyhlásil ochotu pokračovať v mierových rokovaniach medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Akú šancu dávate tomu, že by mohlo byť prijaté minimálne prímerie?

Rusi žiadne prímerie neprijmú. Buď prijmú definitívnu mierovú dohodu, ktorá bude riešiť všetky sporné otázky vrátane otázok bezpečnosti Ruska voči Západu, alebo vojna bude pokračovať. Momentálne sa prikláňam k druhému scenáru. Európa nechce stále prijať fakt, že Ukrajina túto vojnu nemôže vyhrať. Naivne dúfa, že cez Ukrajinu zlomí Rusko, ktoré následne prijme tvrdé západné ekonomické a politické požiadavky. To sa nestane. Ak bude vojna pokračovať, Ukrajina stratí viac, ako keby skôr prijala mierové podmienky Ruska.

Pred nedávnom bola zverejnená mapa Veľkej Ukrajiny s rozšírenými hranicami, ktorá zahŕňala aj územia Poľska, Maďarska, Rumunska a Slovenska – spojencov Ukrajiny. Objavila sa v štábe Azovu počas návštevy nového ukrajinského ministra obrany Jevhena Chmaru.

Ukrajina oddávna nevedela odlíšiť svoje reálne záujmy od svojich extrémnych želaní ‒ vyvraždenie Poliakov na Volyni v roku 1943. Ukrajinskí nacionalisti už dávno hovoria, že na Slovensku Ukrajina siaha „až po Piprad“. Keby Ukrajina vyhrala túto vojnu so západnou pomocou, po istej stabilizácii začne uplatňovať svoje nároky smerom na západ voči ďalším slovanským národom, Maďarom, Rumunom. Francúzi, Angličania, Nemci sa budú len tešiť. Myslím si, že by tieto národy mali začať pomáhať Ukrajincom byť reálnymi. Poliaci to už robia.

Viac na:

https://snn.sk/jan-carnogursky-rusko-nema-zaujem-vojensky-napadnut-europu/

Článok Petra Sokoloviča: Hlinkova garda bola vraj strážkyňa poriadku a pokoja na SlovenskuHlinkova garda (HG) je fenomén...
02/09/2026

Článok Petra Sokoloviča: Hlinkova garda bola vraj strážkyňa poriadku a pokoja na Slovensku

Hlinkova garda (HG) je fenoménom krátkeho, zato však turbulentného obdobia slovenských dejín. Stala sa symbolom režimu 1. Slovenskej republiky, ktorý pomáhala na jednej strane spoluvytvárať, na druhej strane s ním bola vo viacerých prípadoch v rozpore. Jej rýchly mocenský vzrast, samozrejme, nemohol uniknúť viacerým politikom, ktorí v nej videli možnú paralelnú štruktúru v štáte, a aj z tohto dôvodu sa ju už krátko po vzniku samostatného štátu snažili dostať pod svoju kontrolu.

Osobitnú pozornosť si v tomto kontexte zaslúži najmä návrh prezidenta Jozefa Tisa o povinnom členstve, pomocou ktorého chcel z gardy vytvoriť strane pridruženú masovú organizáciu. Na vtedajšiu spoločensko-politickú situáciu však bola jeho myšlienka neaplikovateľná a odsúdená na zánik. Stala sa však dokladom doby a snáh o politické ovládnutie organizácie, ktorá v nasledujúcom období zohrala v slovenských dejinách významnú úlohu.

Vyjadrením novej úlohy gardy v spoločnosti malo byť vládne nariadenie č. 220/1939 z 5. septembra 1939, ktoré v rámci Hlinkovej gardy (a Hlinkovej mládeže) zaviedlo povinný výkon služby pre všetkých mužských občanov slovenskej národnosti „vo veku od 6 do 60 rokov, vynímajúc Židov“. Gardisti na jeho základe mohli „sledovať verejný život v Slovenskom štáte, pozorovať, či zákony, nariadenia a opatrenia štátnych orgánov sú dodržované a v tomto smere podávať na príslušné miesta potrebné hlásenia a podnety“. Nariadenie tým povýšilo Hlinkovu gardu na akúsi strážkyňu poriadku a pokoja na Slovensku, čo sa mnohí jej členovia snažili využívať.

Garda totiž mohla v prípade podozrení z protištátnych záujmov zasahovať takmer vo všetkých sférach verejného i súkromného života. Vládne nariadenie tak síce vyzdvihovalo jej gardy v štáte, na druhej strane vyvolalo v jej radoch nevôľu prílišným presadzovaním podriadenosti strane. Gardisti sa však z neho snažili vyťažiť, čo sa dalo, a už v priebehu septembra toho istého roku otvorene prezentovali svoje plány na ovládnutie spoločnosti.

Viac na:

https://snn.sk/hlinkova-garda-bola-vraj-strazkyna-poriadku-a-pokoja-na-slovensku/

Komentár Ivana Krajčoviča: Komunálne obchody strán pokračujúV nominácii europoslankyne Laššákovej na predsedníčku Prešo...
02/09/2026

Komentár Ivana Krajčoviča: Komunálne obchody strán pokračujú

V nominácii europoslankyne Laššákovej na predsedníčku Prešovského samosprávneho kraja nastal posun. Slovenská národná strana je ochotná podporiť aj iných kandidátov. Lenže niečo za niečo. Je ochotná podporiť podpredsedu Republiky Milana Mazureka na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja, ale len v prípade, keď im republikáni schvália Adama Lučanského, poslanca Národnej rady SR za Slovenskú národnú stranu, ako kandidáta v Žilinskom samosprávnom kraji. Adam Lučanský sa stal po smrti svojho otca generála Lučanského členom výboru NR SR pre zdravotníctvo a ústavnoprávneho výboru.

Podľa dostupných informácií nemá so samosprávou nijaké skúsenosti. Bol asistentom slovenského europoslanca a predsedu strany Slovenský Patriot Miroslava Radačovského až do svojho zvolenia do parlamentu v roku 2023. Zároveň SNS s Republikou začala výraznejšie spolupracovať, čo v minulosti ich líder Andrej Danko kategoricky odmietal. V komunálnych voľbách sme na takéto netradičné spojenia už zvyknutí. Národniari súhlasia aj s podporou kandidátky na post primátorky Nitry Zuzany Uhríkovej, ktorá sa o funkciu uchádza s podporou Republiky.

Viac na:

https://snn.sk/komunalne-obchody-stran-pokracuju/

Address

Pavla Mudroňa 1
Martin

Website

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Slovenské Národné Noviny posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Business

Send a message to Slovenské Národné Noviny:

Shortcuts

Share

Category