15/10/2025
TESTOVANIE VEREJNEJ MIENKY A PRÍPAD TURKA:
1️⃣ Rómovia ako obeť politických hier
2️⃣ Natálka ako obeť politických hier
Autor: Milan Berko
V posledných dňoch možno na sociálnych sieťach a v médiách sledovať zvýšený záujem o možnú nomináciu pána Filipa Turka na post ministra zahraničných vecí Českej republiky. Na prvý pohľad ide o politickú tému, no pri bližšom pohľade je zrejmé, že nejde len o spontánnu diskusiu. Skôr o premyslené testovanie verejného priestoru – o snahu zistiť, ako spoločnosť zareaguje na meno kandidáta ešte pred oficiálnym rozhodnutím.
Postup je známy: najskôr sa na internete objavia staré kauzy, výňatky z minulosti – niekedy vážne, inokedy zanedbateľné. Sleduje sa reakcia, komentáre, zdieľania. Ak odpor zostane slabý, politické kruhy to často vyhodnotia ako signál, že nominácia nevyvolá väčší spoločenský rozruch. Sociálne siete sa tak stávajú laboratóriom politiky – miestom, kde sa testuje hranica verejnej akceptácie.
V prípade pána Turka sa objavil screenshot z roku 2009, v ktorom mal údajne použiť výraz o rómskom dievčatku, ktoré prežilo tragické spálenie, ako o „poľahčujúcej okolnosti“. Petíciu proti jeho nominácii zverejnila redakcia Romea s odkazom na Denník N.
Podobné informácie prirodzene vyvolávajú emócie – najmä ak sa dotýkajú citlivých tém, akou je smutný prípad Natálky. Ako človek a ako Róm jednoznačne odsudzujem akékoľvek dehonestujúce či necitlivé vyjadrenia, ak by sa preukázali ako pravdivé. Zároveň však považujem za nevyhnutné vnímať aj širší rozmer tohto prípadu: niekedy sa totiž aj samotní Rómovia stávajú obeťou – nie priamych útokov, ale politickej manipulácie.
Kauza Turka ukazuje, že Rómovia môžu byť zneužití ako symbolický nástroj v politickom súboji. Ak sa ukáže, že ide o prekrútené alebo vytrhnuté vyjadrenie, potom sa „rómska téma“ opäť využila nie preto, aby chránila dôstojnosť ľudí, ale ako zbraň v politickom boji. V takom prípade nejde o obranu pravdy, ale o testovanie hraníc, do akej miery možno verejnosť citovo mobilizovať.
Aj preto má zmysel spomenúť, že viaceré známe osobnosti z rómskeho prostredia sa Filipa Turka zastali. Český herec Zdeněk Godla vyhlásil, že sa ako Róm stavia za Turka, pretože kauzu považuje za „vymyslenú“. Zdôraznil, že Turka pozná osobne a nikdy uňho nevidel prejavy rasizmu. Podobne reagoval aj slovenský rómsky spevák Tomáš Botló, ktorý prostredníctvom platformy Romea.cz upozornil, že nie je správne niekoho odsudzovať len na základe neoverených starých príspevkov.
Tieto hlasy dokazujú, že aj v rámci rómskej komunity existuje snaha rozlišovať medzi faktom a politickým zneužitím. A práve v tom spočíva podstata kritického myslenia – nezľahčovať utrpenie, ale zároveň neumožniť, aby bolo zneužité.
Táto situácia navyše nie je izolovaná len na české prostredie. Dá sa čítať aj ako istý predobraz budúcich politických procesov na Slovensku. Ak by sa v budúcnosti k moci dostala strana, akou je Republika vedená Milanom Mazurekom či Milanom Uhríkom, možno očakávať podobné taktiky – testovanie verejného odporu cez sociálne siete, hľadanie citlivých tém a zneužívanie minorít na polarizáciu spoločnosti.
Preto je dôležité, aby sa Rómovia aj väčšinová spoločnosť nenechali vtiahnuť do týchto hier. Ak sa rómska téma opäť stane len politickým nástrojom, neprospeje to nikomu – ani menšinám, ani demokracii.
Ako Róm, občan i novinár verím, že je našou povinnosťou zachovať si nadhľad a trvať na tom, že pravda, dôstojnosť a overené fakty musia mať prednosť pred emóciou a politickou účelovosťou.
Kritické myslenie a zdravý rozum zostávajú najlepšou obranou proti manipulácii – či už v Prahe, alebo v Bratislave.
Foto: Jana Gombošová / Romano fórum
