20/08/2026
Koľko svojich zlých rozhodnutí ešte nazveš smolou?
„Ja mám vždy smolu.“
„Keď sa začnem tešiť, vždy sa niečo pokazí.“
„Po smiechu býva plač.“
„Mne sa dobré veci jednoducho nedejú.“
Tieto vety vyzerajú nevinne. Keď ich však opakuješ dostatočne dlho, začnú ovplyvňovať spôsob, akým vnímaš svet.
Neuroveda a psychológia už dávno ukazujú, že mozog nevníma realitu úplne objektívne. Neustále filtruje obrovské množstvo informácií a väčšiu pozornosť venuje tomu, čo zodpovedá našim očakávaniam a presvedčeniam. Tento mechanizmus poznáme aj ako confirmation bias – konfirmačné skreslenie.
Ak teda veríš, že sa ti vždy niečo pokazí, začneš si oveľa viac všímať chvíle, keď sa to naozaj stane. Tie opačné ľahšie prehliadneš.
A môže to ísť ešte ďalej.
Naše presvedčenia ovplyvňujú rozhodnutia, správanie aj to, čo od situácie očakávame. Niekedy tak svojím správaním sami zvýšime pravdepodobnosť výsledku, ktorého sme sa obávali.
A potom si povieme:
„Vedel som to. Zase som mal smolu.“
Možno stojí za to položiť si nepríjemnejšiu otázku:
Koľko „smoly“ v mojom živote bola skutočne náhoda – a koľko z nej som pomohol vytvoriť tým, čomu verím, čo očakávam a ako sa podľa toho správam?
Dávaj pozor na príbehy, ktoré si o svojom živote rozprávaš.
Mozog ich počúva. A podľa nich sa učí pozerať na svet.
Hroško
