OTV Timor Leste

OTV Timor Leste Official Media Online Timor-Leste

31/07/2025

INFO ATUAL
KOMISAUN ORGANIZADORA REVOLTA COMBAT HAMUTUK HO MJDAC NO BOXISTA SIRA HUSI NASAUN INDONEZIA INKLUI TIMOR-LESTE HALAO FACE OFF NO PRES KONFERENSIA BA IHA EVENTU BOXING, NE’EBE SEI HALAO LORON ABAN IHA GINAZIO DILI

News Update EUA Ameasa Xina ho Tarifa 100 Pursentu kuandu Kontinua Sosa Mina husi Rúsia Washington — Governu Estadus Uni...
31/07/2025

News Update
EUA Ameasa Xina ho Tarifa 100 Pursentu kuandu Kontinua Sosa Mina husi Rúsia

Washington — Governu Estadus Unidus ameasa atu impoin tarifa adisionál ida ho pursentu 100 ba sasán importadu sira husi nasaun Xina ne'ebé kontinua sosa mina husi Rúsia, inklui Xina. Movimentu ida-ne'e hato'o hanesan parte ida husi presaun ekonómika ba Moskovu hodi hapara nia invazaun ba Ukránia.

Ameasa ne’e hato’o husi Sekretáriu Tezouru Estadus Unidus, Scott Bessent, iha enkontru bilaterál ho delegasaun Xineza iha Estokolmo, Suésia, Tersa (29/7/2025).
Bessent hatete katak Xina sosa besik barríl millaun rua husi mina-rai brutu kada loron husi nasaun Rúsia montante ida ne'ebé maka haree hanesan hametin mákina funu Moskovu nian.

"Bainhira Rúsia la hatudu nia intensaun hodi alkansa dame iha loron 50 oin mai, ami sei la baruk atu impoin tarifa sekundáriu sira ho pursentu 100 ba nasaun sira ne'ebé kontinua apoia nia ekonomia funu nian", Bessent hatete iha konferénsia imprensa hafoin enkontru.

Deklarasaun refere ba proposta lei bipartidária ida ho títulu Lei Sansaun ba Rúsia (S.1241) ne'ebé agora daudaun diskute hela iha Kongresu EUA nian.
Lejislasaun ne'e autoriza Prezidente atu impoin tarifa sira to'o pursentu 500 ba nasaun sira ne'ebé sosa enerjia husi Rúsia.

Maski laiha desizaun ofisiál ne'ebé maka halo, alerta ida-ne'e haree hanesan sinál maka'as ida hosi administrasaun Trump nian ba Xina, Índia, no Brazil—nasaun tolu ho volume boot liu husi importasaun petróleu rusu nian agora daudaun.

Iha parte seluk, analista sira alerta katak movimentu ne'e risku atu halo aat liután kondisaun sira merkadu enerjétiku globál nian. Aumentu iha tarifa bele hamosu aumentu iha folin mina-rai, inflasaun, no tensaun diplomátika entre nasaun boot sira.

Enkuantu ate adata, seidauk iha resposta ofisiál ruma husi governu Xina kona-ba ameasa tarifa nian.

Fonte : Reuters, AP News

30/07/2025

News Update
Rai nakdoko ho magnetude 8.8 iha Rusia to parte alaska Estadus Unidos Amerika inklui Japaun no sunami ho metro 4 iha parte Kamchatha Rusia

Rai-nakdoko ne'ebé maka'as liu iha planeta dezde 2011 hamosu ona alerta tsunami nian ba parte nasaun sira hanesan Rúsia, Japaun no Alaska, no mós Hawaii tomak. Will Ripley husi CNN fó sai kona-ba rai-nakdoko ho magnitude 8,8.
Avizu kona-ba tsunami fó sai ona hafoin rai-nakdoko ho magnitude 8.8 akontese iha kosta leste dook husi populasaun uitoan iha nasaun Rúsia, hatete husi Servisu Jeolójiku
Estadus Unidus nian.

Source : CNN

30/07/2025

Plan Internasional realiza Semináriu ho tema " Ba Futuru ne'ebé Inkluzivu no seguru : Loke Pontensia tomak Timor-oan sira nia diversidade hotu.

News Update Simeira Ba Solusaun Estadu Rua nian ne'ebe hala'o iha Nova Yorke, Foku ba Globál ho Ajenda haat (4) ba Dame ...
29/07/2025

News Update
Simeira Ba Solusaun Estadu Rua nian ne'ebe hala'o iha Nova Yorke, Foku ba Globál ho Ajenda haat (4) ba Dame nian iha povu Palestina

Nova Iorke, 28 Jullu 2025 — Simeira ho títulu “Konferénsia Internasionál ba Rezolusaun Pasífika ba Kestaun Palestina no Implementasaun Solusaun Estadu Rua nian” loke ofisialmente iha Sede ONU nian, Nova Yorke, iha Segunda (28 Jullu 2025) oras lokál. Simeira loron rua ne’e prezide husi nasaun Arábia Saudita no Fransa, inklui hetan partisipasaun husi nasaun sanulu resin no reprezentante husi organizasaun internasionál sira.

Simeira ne'e akontese iha krize umanitária ne'ebé sai aat liu iha Faixa Gaza dezde ofensiva grupo Hamas nian iha loron 7 fulan-Outubru tinan 2023, ne'ebé hamosu funu prolongadu ida ho Israel no hamate ema palestinianu liu 56.000 mak lakon vida.
Konferénsia ne'e momentum hetan mós esforsu husi movimentu diplomátiku Fransa nian hodi rekoñese ofisialmente Palestina hanesan Estadu ida iha loron 24 fulan-Jullu.

Konferénsia ne'e hakarak mobiliza apoiu polítiku, seguransa no ekonómiku ba estabelesimentu Estadu Palestinianu ida ne'ebé independente, soberanu no demokrátiku. Aleinde ne’e, konferénsia ne’e nu’udar forum ba konsolidasaun internasionál hodi hamoris hikas solusaun estadu rua ne’ebé paradu iha tinan barak nia laran.

Nasaun liu 100 maka hola parte, inklui Reinu Unidu, Japaun, Kanadá, Irlanda, Noruega no Eslovénia.
Entretantu, Estadus Unidus no Israel hili atu la marka prezensa, hodi fó sai objesaun sira hasoru ajenda rekoñesimentu palestinianu, ne'ebé konsidera hanesan unilateral no kontraprodutivu.

Iha foku prinsipál haat (4) ne'ebé maka sai hanesan ajenda prioridade iha Simeira:

Rekoñesimentu ofisiál ba estadu Palestina husi Estadu membru ONU barak liután.

Integrasaun rejionál, nomeadamente vontade husi nasaun árabe no musulmanu sira atu normaliza relasaun sira ho Israel karik iha progresu signifikativu iha estabelesimentu estadu palestinianu ida.

Reforma interna sira hosi Governu Palestina nian, inklui Prezidente Mahmoud Abbas nia kompromisu hodi hala'o eleisaun sira iha tinan ida nia laran no reforma Autoridade Palestina nian.

Dezarmamentu Hamas nian, ne'ebé definitivamente sei la halo parte iha governu palestinianu ruma iha futuru.

Aleinde ne'e, grupu traballu ualu maka forma ona hodi diskute asuntu seguransa nian, asisténsia umanitária, no rekonstrusaun pós-funu nian iha Gaza.

Embaixadora britániku iha ONU, Barbara Woodward, simu konferénsia ne'e, hodi bolu ida-ne'e "oportunidade krusiál ida atu hatudu kompromisu koletivu mundiál nian ba dame ba tempu naruk iha rejiaun."
Antes ne’e, nasaun 26 husu mós sesárfogu imediatu no kondena projetu asentamentu ilegál Israel nian, inklui projetu E1 ne’ebé tauk sei fahe teritóriu palestinianu sira iha futuru.

Enkuantu Simeira tuir mai sei hala'o iha Asembleia Jerál ONU nian iha fulan-Setembru 2025, ne'ebé ko-prezide husi Prezidente fransés Emmanuel Macron no prínsipe-erdeiru saudita Mohammed bin Salman.
Ajenda ida-ne'e konsidera hanesan momentu desizivu ikus atu salva solusaun estadu rua nian hanesan dalan úniku ba dame justu iha Médiu Oriente.

Fonte : Reuters, AP, The Guardian

29/07/2025

Info Atual
press conference husi juridiku social Kona ba Ezijesia andamentu prosesu dixiplinár kontra prokurador liga ho kazu Asédiu seksuál.

News Update Tailándia no Kamboja Konkorda Sesár Fogu Inkondisionál iha Malázia, PM Anwar Ibrahim hanesan Mediadór Primei...
28/07/2025

News Update
Tailándia no Kamboja Konkorda Sesár Fogu Inkondisionál iha Malázia, PM Anwar Ibrahim hanesan Mediadór

Primeiru-ministru Malázia nian, Anwar Ibrahim, fó sai katak Tailándia no Kamboja konkorda ona ho sesárfogu "imediatu no inkondisionál" hodi hakotu konfrontu sira ne'ebé lao maka'as iha fronteira entre nasaun rua ne'ebe lao durante loron lima.

Akordu ne'e positivu iha enkontru Hamutuk da tolu ne'ebé hala'o iha Segunda (28/7/2025) iha PM Anwar nia rezidénsia ofisiál iha Putrajaya. Enkontru ne’e hetan partisipasaun husi Primeiru-Ministru Kamboja Hun Manet no Primeiru-Ministru interinu Tailándia nian, Phumtham Wechayachai.

Anwar hatete katak líder na'in rua hatudu ona boa fé hodi hamenus tensaun sira, no konkorda atu estabelese mekanizmu akompañamentu ida liu hosi kanál diplomátiku sira.

"Ne'e hanesan pasu ida ne'ebé brani no importante ba seguransa husi ema sivil sira no ba estabilidade rejionál", Anwar hatete iha konferénsia imprensa.

Konflitu iha rejiaun fronteira Tailándia-Kamboja la'o hela iha loron lima ikus ne'e no rezulta ona vítima sanulu resin no deslokasaun masal. Insidente ne'e mosu tanba tensaun militár sira no reklamasaun teritoriál sira iha zona fronteira leste ne'ebé sensível liu.

Iha nia deklarasaun, Hun Manet afirma katak Kamboja prontu atu apoia tomak sesarfogu no evita eskalasaun. Maibé, Tailándia hatudu ona dúvida sira kona-ba kompromisu Kamboja nian ba tempu naruk.

"Tailándia sei kumpri akordu ida-ne'e, maibé ami sei matan-moris nafatin," Phumtham hatete.

Enkontru ne’e fasilita husi Malázia nu’udar nasaun membru ASEAN ne’ebé ativu promove solusaun pasífika.
Observadór sira husi Estadus Unidus no Xina mós marka prezensa iha enkontru informál refere hanesan garante ba estabilidade rejionál.

ASEAN, iha ninia deklarasaun ofisiál, fó benvindu ba sesárfogu no husu ba nasaun rua atu hahú kedas diálogu bilaterál hodi rezolve disputa fronteira ho dame no sustentável.

Fonte: Reuters, APNews

28/07/2025

Ministro Petróleu no Rekursus Minerais, enkontru ho ekipa Kompaña Woodside Energy "parseiru joint Venture Kona ba Greater Sunrise" no Sei ba vizita fatin projeito iha Suai inklui Natarbora

News Update Grupu Houthi Yémen Anúnsia Faze ba Da haat (4)  hodi Blokeiu fila fali rute Naval iha Tasi mean Hasoru Israe...
28/07/2025

News Update
Grupu Houthi Yémen Anúnsia Faze ba Da haat (4) hodi Blokeiu fila fali rute Naval iha Tasi mean Hasoru Israel, fo ameasa Alvu ba Ró Komersiál Globál sira

Sanaa – Forsa Armada Yémen nian ofisialmente fó sai inísiu husi faze dahaat hodi blokeiu naval hasoru Israel hanesan forma ida husi eskalasaun apoiu ba luta palestinianu iha Gaza.
Iha komunikadu ida ne'ebé maka fó sai iha loron-domingu (27 Jullu), militár yemenita sira afirma katak sei halo alvu ba ró hotu-hotu ne'ebé maka pertense ba empreza sira ne'ebé maka halo negósiu ho portu iha israel sira, la haree ba nasionalidade empreza nian ka ró nia lokalizasaun.

"Ho konfiansa iha Allah, Forsa Armada Yémenita sira desidi aumenta operasaun militár sira no hahú implementa faze dahaat husi blokeiu naval hasoru inimigu sira Israel nian", hatete husi porta-vós militár iemenita, brigadeiru-jenerál Yahya Saree.

Movimentu ne'e marka eskalasaun signifikativu ida iha estratéjia marítima husi grupu Houthi ne'ebé hetan apoiu husi nasaun Iraun, ne'ebé antes ne'e alvu de'it ró sira ne'ebé iha bandeira ka afiliadu diretamente ho Israel. Agora, entidade komersiál hotu-hotu ne'ebé iha ligasaun komersiál ho Israel deklara hanesan alvu lejítimu, enkuantu sira iha alkanse husi misil ka drone militár Iémen nian.

Iha ninia deklarasaun ofisiál, Forsa Armada Iémen nian alerta ba empreza navigasaun no lojístika sira hotu iha mundu tomak atu hapara kedas atividade ruma ne'ebé envolve portu israelita sira.
Se lae, sira nia ró sei sai alvu ba atake, importa sira lokaliza ba area refere

"Hahú agora, kualkér empreza ne'ebé maka iha nafatin negósiu ho portu Israel nian sei iha nia ró sira ne'ebé maka sai alvu - lahó exesaun," Saree subliña.

Yémen husu mós ba komunidade internasionál atu halo kedas presaun ba Israel hodi hapara nia agresaun hasoru povu palestinianu no hasai blokeiu ba Gaza.
Saree hatutan, "Laiha ema ida ne'ebé livre iha mundu ne'e ne'ebé bele simu saida maka akontese daudauk."

Anúnsiu ne'e hamosu preokupasaun foun sira iha dalan navigasaun internasionál sira, liu-liu iha Tasi Mean no Golfu Aden nian, ne'ebé hanesan entre dalan komersiál sira ne'ebé importante liu iha mundu.
Ho eskalasaun ida-ne'e, risku husi interupsaun ba kadeia fornesimentu globál konsidera aumenta, liuliu ba empreza sira ró nian ne'ebé seidauk hakotu relasaun komersiál sira ho Israel.

Desde finál 2023, grupu Houthi iha Iémen lansa beibeik atake sira ho drone no misil sira hasoru ró sira ne'ebé sira fiar katak iha afiliasaun ho Israel. Movimentu ne'e afirma hanesan forma ida solidariedade nian ho sofrimentu hosi povu palestinianu iha Gaza, ne'ebé kontinua hasoru blokeiu ida no atake militár sira hosi Israel.

Fonte : Al Mayadeen English, YPA (Yemen Press Agency), Roya News English, Reuters (via Arab News)

News Update Tailándia Deklara Lei Emergensia militar Iha Fronteira Kamboja, No Ema Rihun Ba Rihun Evakua, Menbro ASEAN H...
26/07/2025

News Update
Tailándia Deklara Lei Emergensia militar Iha Fronteira Kamboja, No Ema Rihun Ba Rihun Evakua, Menbro ASEAN Husu atu Sesarfogu

Bangkok, 25 Jullu 2025 — Governu Tailándia ofisialmente impoin estadu lei Emergensia militar iha distritu ualu(8) ne'ebé halo fronteira diretamente ho Kamboja iha loron-sesta (25 Jullu), hafoin eskalasaun iha konflitu armadu ne'ebé hamate pelumenus ema na'in 15 no obriga ema sivíl liu 130.000 halai sai husi zona fronteira.

Deklarasaun ida-ne'e hato'o husi Komandu Protesaun Fronteira Chanthaburi-Trat no kobre distritu hitu(7) iha Provínsia Chanthaburi no distritu ida iha Provínsia Trat.
Movimentu ne'e fó autoridade tomak ba militár tailandés hodi mantén seguransa no orden iha zona sira ne'ebé afetadu, inklui estabelese zona seguru sira ba ema sivil sira.

Konfrontu ikus liu akontese iha Kinta-feira dadeer iha área templu Ta Muen Thom nian, ne'ebé maka lokaliza iha área fronteira ne'ebé maka disputa kleur ona.
Tiru ne'e envolve artillaria maka'as, foguete BM-21, no aviaun funu nian F-16 husi nasaun rua ne'e.
Tailándia ho Kamboja akuza malu hanesan provokadór prinsipál sira iha konflitu ne'e.

Porta-vós husi Mariña Reál Tailándia nian hatete katak lei marsiál ne'e temporáriu maibé bele prolonga bainhira tensaun sira la tun lalais. "Ita presiza garante seguransa husi ema sivil sira no prevene konflitu ida ho eskala tomak", nia hatete iha konferénsia imprensa ida iha Bangkok.

Iha parte seluk, governu Kamboja akuza militár tailandés viola territóriu soberanu no konsidera atake ne’e hanesan forma agresaun nakloke. Relasaun diplomátiku sira entre nasaun rua ne'e sai aat maka'as, marka ho retirada hosi embaixadór sira no enserramentu husi postu fronteira prinsipál oioin.

Hodi hatán ba krize ne’e, Konsellu Seguransa ONU nian tuir ajenda sei hala’o sesaun emerjénsia ida iha semana ne’e hodi ko’alia kona-ba ameasa potensiál ba estabilidade rejiaun Sudeste Aziátiku nian.
Estadu membru oioin husi ASEAN husu mós sesárfogu imediatu ida no diálogu nakloke entre Bangkok no Phnom Penh.

To'o loron-sesta dadeer, ekipa sira ajuda umanitária nian hetan difikuldade atu to'o iha kampu refujiadu sira tanba terrenu ne'ebé estraga no perigozu. Governu Tailándia husu ba públiku atu mantein kalma maibé vijilante, enkuantu alerta militár aumenta iha rejiaun fronteira leste.

Fonte : CNN & CNA

News Update Funu iha Fronteira Manas! Ema nain 16 Mate, no 120,000 evakua sai tanba Konfrontu entre Tailándia-KambojaKon...
25/07/2025

News Update
Funu iha Fronteira Manas! Ema nain 16 Mate, no 120,000 evakua sai tanba Konfrontu entre Tailándia-Kamboja

Konfrontu mortál entre tropa Tailándia no Kamboja mosu fali iha rejiaun fronteira, hodi hamate pelumenus ema na'in 16 no obriga ema sivíl liu 120,000 halai sai husi zona konflitu nian. Ida-ne'e marka konfrontu militár ne'ebé maka nakonu ho raan barak liu entre nasaun rua husi Sudeste Aziátiku iha dékada ida liubá.

Kombate ne’e kontinua to’o Sesta (25/7) ho parte rua tiru artileria maka’as no roket ba malu. Militár Tailándia hatete katak "responde ho tiru apoiu ne'ebé apropriadu ba situasaun tátika", enkuantu Kamboja akuza tropa Tailándia sira hodi ataka área sivíl sira.

Ministériu Saúde Tailándia nian fó sai katak ema sivíl na'in 14 no soldadu na'in ida maka mate iha rai Tailándia nian, enkuantu responsável ida husi provínsia Oddar Meanchey, iha Kamboja, hatete katak ema sivíl na'in ida mate no na'in lima seluk hetan kanek iha atake ida husi Tailándia.

Pelumenus ema sivil na'in 30 no soldadu tailandés na'in 15 mós hetan kanek.
Hamutuk ema na'in 100.672 husi provínsia haat Tailándia nian hanesan - Surin, Sisaket, Buriram ho Ubon Ratchathani - evakua ona ba abrigu sira, haktuir husi Ministériu Internu Tailándia nian.

Husi parte Kamboja nian, rezidente 20,000 resin iha Provínsia Preah Vihear mós hetan dezlokasaun.
Militár Kamboja nian afirma katak bombardeamentu antes loro-matan monu husi Tailándia estraga kompleksu Templu Preah Vihear, fatin Patrimóniu Mundiál UNESCO nian.

Tensaun sira aumenta lalais liu dezde Tailándia koloka aviaun kombate F-16 hodi bombardeia alvu sira iha teritóriu Kamboja nian.
Hanesan vingansa, Kamboja lansa roket sira ho alkanse dook ba área sivíl sira iha fronteira Tailándia nian.

Nasaun rua ne'e akuza malu hodi hamosu konfrontu, ne'ebé inisialmente envolve de'it arma kmaan sira, maibé sai lalais ba funu ida ho eskala boot.

Fonte: CNN & Al-Jajeera

25/07/2025

INFO ATUAL
TREINADOR HUSI EKIPA SELESAUN PORTUGAL HALAO KONFERENSIA IMPRENSA LIGADU HO REJULTADU JOGU HASORU EKIPA CABO VERDE HO SKOR 2-0 NO MOS PREPARASAUN HODI HASORU FILA FALI EKIPA TIMOR-LESTE

Endereço

Formosa
Dili
00670

Telefone

+67077246785

Notificações

Seja o primeiro a receber as novidades e deixe-nos enviar-lhe um email quando OTV Timor Leste publica notícias e promoções. O seu endereço de email não será utilizado para qualquer outro propósito, e pode cancelar a subscrição a qualquer momento.

Entre Em Contato Com O Negócio

Envie uma mensagem para OTV Timor Leste:

Compartilhar

Categoria